Láska je trpezlivá

So všetkou pokorou, miernosťou a trpezlivosťou znášajte sa navzájom v láske. (Ef 4, 2)

Láska robí divy. Je to najmocnejšia životná motivácia a je oveľa hlbšia a zmysluplnejšia, ako si väčšina ľudí uvedomuje. Dodáva odvahu zbabelému a pochabému múdrosť. Vždy robí to, čo je najlepšie pre iných, a dáva nám silu čeliť najväčším problémom.

Láska motivuje muža, aby sa prestal správať detinsky, postaral sa o svoju rodinu a zanietene vykonával to, v čo verí - napríklad aby sa preplavil cez oceán a bojoval za svoju krajinu. Láska vedie ženu k emocionálnemu spojeniu vo vzťahoch, k upokojovaniu ľudí okolo seba, ktorí prežívajú bolestné pocity, k ochrane svojich detí a láskyplnej pomoci tým, čo sa ocitli v ťažkej situácii.

Rodíme sa s celoživotným smädom po láske. Naše srdcia ju potrebujú rovnako zúfalo ako pľúca kyslík. Láska mení našu životnú motiváciu. S ňou sa vzťahy stávajú zmysluplnými. Nijaké manželstvo bez nej neuspeje.

Láska je vybudovaná na dvoch pilieroch, ktoré najlepšie definujú jej podstatu. Tieto dva piliere sú trpezlivosť a vľúdnosť. Všetky ostatné charakteristiky lásky sú rozšírením týchto dvoch vlastností. A tu sa začína náš prvý podnet. Budeme hovoriť o trpezlivosti.

Láska vás bude inšpirovať, aby ste sa stali trpezlivou osobou. Keď sa rozhodnete pre trpezlivosť, budete pozitívne reagovať na negatívne situácie. Nerozčúlite sa tak rýchlo. Namiesto rýchleho výbuchu narátate do sto. Nebudete netrpezliví a nároční. Láska vám pomôže upokojiť sa a šíriť okolo seba milosrdenstvo.

Nikto nie je rád v prítomnosti netrpezlivého človeka, ktorý reaguje prehnane, s hnevom, pochabo a poľutovaniahodným spôsobom. Irónia hnevu nad nesprávnym skutkom je v tom, že hnev podnecuje nové zlo. Hnev takmer nikdy nič nezlepší. V skutočnosti zvyčajne spôsobuje ďalšie problémy. Na krátkodobé mrzutosti reaguje pošliapaním dlhodobých vzťahov.

Trpezlivosť však problémy zastavuje. Skôr ako zahryznutie do pery či plesnutie sa rukou po ústach je trpezlivosť hlbokým nadýchnutím. Prečistí vzduch. Zabráni hnevlivosti, aby sa svojím škorpióním chvostom rozháňala po celej miestnosti. Je to rozhodnutie ovládnuť svoje emócie a nedovoliť, aby emócie ovládli nás, ale aj prejav rozvahy, aby sme sa za zlo neodplácali zlom. Trpezlivosť prináša vnútorný pokoj uprostred vonkajšej búrky.

Ak vás váš partner urazí, rýchlo jeho urážku opätujete alebo sa ovládate? Uvedomujete si, že ak sa k vám niekto zachová nepekne, vašou zvyčajnou reakciou je hnev? Ak áno, ponúkate iným namiesto lieku jed.

Ak by sme mohli z hnevu sňať masku, videli by sme, že je často emocionálnou reakciou prameniacou z našej vlastnej nevedomosti, pochabosti či sebeckosti. Trpezlivosť nás však robí múdrymi. Namiesto „Ako sa opovažuješ!“ hovorí: „Pomôž mi pochopiť.“ Nepoháňa nás súdiť, ale načúva tomu, čo vraví druhý človek. Trpezlivosť stojí vo dverách, keď sa dovnútra dobýja hnev, a čaká, aby si mohla utvoriť úplný obraz, skôr ako zvolí najprimeranejšiu reakciu. Biblia hovorí:

„Trpezlivý oplýva rozumnosťou, kým prchký vychvaľuje bláznovstvo.“ (Prís 14, 29)

Takisto ako netrpezlivosť mení váš domov na vojnovú zónu, uplatňovanie trpezlivosti navodí mier a pokoj.

„Vznetlivý človek vyvoláva zvadu, zatiaľ čo trpezlivý spor utišuje.“ (Prís 15, 18)

Takéto slová z biblickej knihy Prísloví sú princípmi s nadčasovou platnosťou. Trpezlivosť je stretnutie lásky s múdrosťou. A každé manželstvo, ak má zostať zdravé, si vyžaduje túto kombináciu. Láska jednoducho dovoľuje tomu druhému byť človekom. Chápe, že každý zlyháva... denne. A tak, keď sa stane chyba, trpezlivosť poskytne iným na jej nápravu viac času, ako si zaslúžia. Dáva vám schopnosť vydržať počas ťažkého obdobia vo vzťahu a nezložiť sa pod tlakom.

Nuž, otestujte sa. Ako dlho vydržíte byť naštvaní? Ako rýchlo si osvojíte nesprávny postoj? Ste ochotní s úsmevom počkať? Môže váš partner rátať s tým, že má trpezlivú manželku či manžela? Má vaša žena istotu, že keď si zabuchne kľúče v aute, stretne sa s pochopením a nezvozíte ju ako malé decko? Môže si byť váš manžel istý, že keď ho pristihnete pri pozeraní futbalového zápasu, nezahriaknete ho hlasným konštatovaním, o čo rozumnejšie mohol využiť čas?

O čo iná nálada by vládla vo vašom príbytku, keby ste vyskúšali biblický prístup: „Hľaďte, aby sa nikto nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým“ (lTes 5, 15)? Len máloktorí z nás sú prirodzene trpezliví a počínajú si dobre. No múdri muži a múdre ženy sa o to usilujú ako o nevyhnutnú zložku svojho manželského vzťahu. Je to dobrý začiatok, ako môžeme prejaviť skutočnú lásku.

Táto cesta je proces, a prvé, pre čo sa musíme rozhodnúť, je každodenná trpezlivosť. Náš život je maratón, nie šprint na krátkej trase. No stojí to zato. A pretože by sme nikdy nemali prestať ľúbiť, takisto by sme nikdy nemali poľaviť vo svojej trpezlivosti. S každým novým východom slnka by sme si mali doplniť jej zásoby.

DNEŠNÁ ÚLOHA

Prvá časť tejto úlohy je pomerne jednoduchá. Hoci lásku prejavujeme rôznymi spôsobmi, slová často odrážajú stav srdca.

V NASLEDUJÚCI DEŇ SA ROZHODNITE REAGOVAŤ TRPEZLIVO A NEPOVEDAŤ SVOJMU PARTNEROVI NIČ NEGATÍVNE. AK STE V POKUŠENÍ, RADŠEJ MLČTE. JE LEPŠIE DRŽAŤ JAZYK ZA ZUBAMI, AKO POVEDAŤ NIEČO, ČO NESKÔR OĽUTUJETE.

Keď dnešnú úlohu splníte, odpovedzte si na tieto otázky:

• Stalo sa dnes niečo, čo spôsobilo váš výbuch hnevu voči partnerovi?
• Boli ste v pokušení uvažovať nesúhlasne a vyjadriť svoje myšlienky slovami?

Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu. (Jk 1, 19)

Láska je vľúdna

A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi. (Ef 4, 32)

Vľúdnosť je láska v akcii. Ak je trpezlivosť reakciou lásky, ktorá má minimalizovať negatívne okolnosti, vľúdnosť je prejavom lásky, ktorá maximalizuje pozitívne okolnosti. Trpezlivosť sa vyhýba problému; vľúdnosť zvoláva požehnanie. Jedna je preventívna, druhá aktívna v pozitívnom zmysle. Tieto dve strany lásky sú základnými kameňmi, o ktoré sa opiera mnoho iných atribútov, čo spomenieme neskôr.

Láska nás robí vľúdnymi. A vľúdnosť spôsobuje, že nás majú radi. Keď sme láskaví, ľudia chcú byť v našej blízkosti. Vnímajú nás ako dobrých voči nim a dobrých pre nich.

Biblia zdôrazňuje dôležitosť vľúdnosti:

„Milosrdenstvo a vernosť nech ťa neopustia. Priviaž si ich na krk, napíš si ich na tabuľu srdca a získaš si tak priazeň a dobrú povesť v očiach Boha a ľudí.“ (Prís 3, 3 – 4)

Vľúdni ľudia jednoducho nachádzajú priazeň všade, kam sa pohnú. Dokonca aj doma. Keď sa však usilujeme definovať „vľúdnosť“ a riadiť sa ňou, znie to trochu všeobecne. Takže si rozložme vľúdnosť na štyri základné zložky:

Iniciatíva. Vľúdnosť uvažuje vopred a urobí prvý krok. Nevysedáva a nečaká, aby ju pobádali a nútili zdvihnúť sa z pohovky. Vľúdni manželia či manželky sú tí, čo pozdravia ako prví, usmejú sa ako prví, poslúžia i odpustia ako prví. Nevyčkávajú, ako sa zachová on či ona, než dajú najavo lásku. Ak konáme z vľúdnosti, vidíme, čo je potrebné, a urobíme krok. Ako prví.

Jemnosť. Keď sa riadime vľúdnosťou, dávame pozor na to, ako budeme pristupovať k svojmu partnerovi, nikdy nie sme zbytočne tvrdí. Sme citliví. Nežní. Dokonca aj keď potrebujeme povedať nepríjemné veci, veľmi sa usilujeme, aby výčitka alebo výzva vyznela čo najznesiteľnejšie. Povieme pravdu s láskou.

Ústretovosť. Byť vľúdni znamená, že konáme, čo je v danej chvíli potrebné. Ak je to domáca práca, pustíme sa do nej. Ochota počúvať? Prejavíme ju. Vľúdnosť dodáva žene pôvab vďaka schopnosti poslúžiť manželovi bez obáv o svoje práva. Vľúdnosť sprevádza manželov záujem o ženine potreby a motivuje ho, aby im vyšiel v ústrety, i keď tým musí obmedziť svoje vlastné.

Ochota. Vľúdnosť nás inšpiruje, aby sme boli príjemní. Nie sme zaťatí, váhaví, tvrdohlaví, ale spolupracujeme, sme prispôsobiví. Nesťažujeme a nevyhovárame sa, ale hľadáme tvorivý prístup, ako zosúladiť svoje správanie s potrebami partnera. Vľúdny manžel zabráni tisícke rôznych škriepok tým, že je ochotný počúvať a netrvá na svojom.

Ježiš opísal vľúdnosť lásky v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi, ktoré nájdeme v Biblii - Lk, 10. Židovský muž, ktorého prepadli zbojníci, je vydaný napospas smrti na odľahlom mieste. Dvaja vážení cirkevní hodnostári prejdú okolo a nepristavia sa pri ňom. Sú priveľmi zaneprázdnení. Dôležití. Zakladajú si na čistých rukách. No obyčajný muž z rodu Samaritánov, ktorí sa so Židmi navzájom trpko nenávidia, vidí neznámeho v tiesni a zmocní sa ho súcit. Prekročí kultúrne hranice, zaženie obavy, že sa strápni, a zastane, aby tomu človeku pomohol. Obviaže mu rany, vyloží ho na svojho somára, dopraví do bezpečia a výdavky na jeho liečbu zaplatí z vlastného vrecka. Tam, kde roky neznášanlivosti spôsobili boj a rozdelenie, skutok lásky spája nepriateľov. Jemne. Ústretovo. Ochotne. Samaritán sa chopil iniciatívy a všetkými spôsobmi prejavil skutočnú vľúdnosť. Jemne. Účinne. Ochotne.

Ježiš tým ilustroval, že dokonca aj nepriatelia sa môžu voči sebe zachovať vľúdne. A ak sú toho schopní nepriatelia, nemalo by to byť pre dôverne blízke osoby samozrejmé? Ako možno zabúdať na vľúdnosť vo vzťahu? V manželstve?

Nebola vľúdnosť jednou z kľúčových vecí, na základe ktorých ste spojili svoje osudy? Keď ste sa brali, neočakávali ste, že sa budete z jeho či jej vľúdnosti tešiť do konca života? A nemal váš partner rovnaké očakávania? I keď roky môžu obrúsiť hrany túžby, vaša radosť z manželstva je ešte vždy spojená s tým, do akej miery sa v ten či onen deň prejaví vľúdnosť, ktorá podnecuje vzájomné potešenie.

Biblia opisuje ženu, ktorej muž a deti jej žehnajú a chvália ju. K jej vznešeným vlastnostiam patrí aj táto:

„Ústa otvára v múdrosti a na jazyku má láskavé poučenie.“ (Prís 31, 26)

A čo vy? Ako by vás vaši manželia či manželky opísali z hľadiska vľúdnosti? Do akej miery ste drsní? A ako je to s vašou jemnosťou a ústretovosťou? Čakáte, aby vás požiadali, alebo sa chopíte iniciatívy a pomôžete? Nečakajte, prejavte vľúdnosť ako prví. Nech je to vaším každodenným poslaním.

Je ťažké prejaviť lásku, ak necítite nijakú alebo len malú motiváciu. No láska v najskutočnejšom zmysle sa nezakladá na pocitoch. O láske rozhodujú skôr ohľaduplné skutky, i keď za ne zdanlivo neprichádza odmena. Nikdy sa nenaučíme ľúbiť, ak sa nenaučíme prejaviť vľúdnosť. Ako prví.

DNEŠNÁ ÚLOHA

Okrem toho, že ani dnes nepoviete o svojom životnom partnerovi nič negatívne, UROBTE AKO PREJAV VĽÚDNOSTI ASPOŇ JEDNO NEOČAKÁVANÉ GESTO.

Keď dnešnú úlohu splníte, odpovedzte si na tieto otázky:

• K akým objavom o láske ste dnes dospeli?
• Čo konkrétne ste urobili pri plnení tejto úlohy?
• Ako ste prejavili vľúdnosť?
• Mohli by sa takéto prejavy stať vaším každodenným zvykom?

Od človeka sa žiada vernosť. (Prís 19,22)

Láska nie je sebecká

Buďte si navzájom oddaní v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti. (Rim 12, 10)

Ak existuje slovo, ktoré v podstate znamená opak lásky, je to sebectvo. Zatiaľ čo láska žiada, aby sme si odopreli vlastné potreby a urobili niečo v prospech druhého človeka, sebeckosť nás nabáda sústrediť sa na seba na úkor iných. Sebectvo je ako choroba zadúšajúca našu schopnosť milovať. Keď sa sústredíme na seba, sme požadovační, precitlivení, nároční. A keď niečo nie je také, ako chceme, tvrdo odsudzujeme iných a pritom sme slepí k vlastným nedostatkom.

Žiaľ, žijeme vo svete, ktorý je zameraný na „ego“. Súčasná kultúra nás učí, že sa ako na najvyššiu prioritu treba sústrediť na vlastný vzhľad, pocity a osobné túžby. Túto črtu u iných ľudí nenávidíme, no u seba ju ospravedlňujeme. „Zaslúžim si...“ a „očakávam...“ a „chcem...“ sú chuťovky, ktorými sýtime svoje sebectvo.

Nanešťastie ho má každý človek v sebe od narodenia. Vidíme ho v správaní malých detí, ale často aj v bezohľadnom konaní dospelých. Takmer za každým hriešnym skutkom, čo bol kedy spáchaný, je sebecký motív. Zradnosť takéhoto spôsobu uvažovania sa bolestne prejaví i v manželskom vzťahu.

Keď manžel uprednostňuje svoje záujmy, túžby a priority pred manželkinými, je to prejav sebectva. Keď sa manželka sústavne sťažuje, koľko času a energie minie na to, aby vyhovela potrebám manžela, je to takisto prejav sebectva.

Náladovosť a ustavičné ponosy sú podoby sebectva. Lenivosť a nezodpovednosť sú jeho ďalšie masky. Vystatovačnosť a namyslenosť. To, že sa ľahko nahneváme. Nepočúvame. A tak ďalej. Dokonca aj štedrý skutok môže byť sebecký, ak je motívom možnosť vychvaľovať sa alebo získať odmenu.

Sústredili ste sa pri čítaní týchto riadkov na to, že váš partner má sklony robiť podobné veci, no svoje vlastné tendencie ste ignorovali? Prečo máme také nízke kritériá pre seba, no vysoké očakávania vzhľadom na našich partnerov? Odpoveďou je trpká pilulka. Všetci sme sebeckí. Podstatou všetkého je, že buď robíme rozhodnutia z lásky k iným alebo z lásky k sebe.

Ale láska „nehľadá svoj prospech“. (1Kor 13, 5) Nachádza uspokojenie v tom, že sa dobre darí iným. Ľúbiace sa dvojice – tie, ktoré napĺňajú skutočný zmysel manželstva – sa usilujú dobre sa starať o druhú ľudskú bytosť, s ktorou spolunažívajú aj napriek jej chybám. Chápu, že vstupom do manželstva sa jej odovzdali a vzdali sa práva žiť zvyšok života len pre seba. Dôležitejšie ako ich vlastné šťastie je pre nich šťastie partnera.

Rozhodnutie ľúbiť svojich blížnych nás nabáda, aby sme hovorili „nie“ tomu, čo chceme my, a mohli tak povedať „áno“ tomu, čo potrebujú oni. Neznamená to, že nesmieme nikdy okúsiť šťastie, no nemôžeme zanedbať šťastie svojho partnera preto, aby sme ho vychutnávali sami.

Láska vedie aj k vnútornej slobode. Pomôže nám vymaniť sa z úzkosti spôsobenej nereálnymi očakávaniami a nesplnenými nárokmi. Ak uprednostníme dobro svojho partnera, vedie to k naplneniu, aké nikdy nedosiahneme sebeckým počínaním.

Nesebeckí ľudia sú pre ostatných veľkým dobrodením. Sú to úžasní priatelia a partneri. Vzdajú sa žiarlivosti a vlastných nárokov a radujú sa z toho, že môžu iných milovať a odovzdane im slúžiť. Môžete to začať uskutočňovať tak, že jednoducho necháte svojho partnera, aby vykročil ako prvý, prehovoril ako prvý alebo aby ho obslúžili skôr ako on vás. O čo viac sa naučíte každodenne odolávať vlastnému sebectvu, o to budete silnejší, láskyplnejší a šťastnejší.

Nikto nás nepozná tak dobre ako náš partner. A to znamená, že nikto rýchlejšie nespozná zmenu, keď zámerne začneme obetovať svoje túžby a želania, aby sa mohlo splniť to, po čom túži alebo si želá on či ona. Privíta to s radosťou alebo s tichým podozrením, no je viac než pravdepodobné, že si to všimne. Ak nám padne zaťažko obetovať vlastné túžby pre dobro partnera, pravdepodobne máme so sebeckosťou hlbší problém, než sme si ochotní priznať.

Položte si tieto otázky:

• Naozaj chcem to, čo je pre môjho manžela či manželku najlepšie?
• Chcem, aby cítil/a moju lásku?
• Verí, že chcem preňho/pre ňu to najlepšie?
• Vníma ma ako človeka, ktorý myslí predovšetkým na seba?

Pamätajte, aj pre vášho manžela či manželku je náročné milovať sebeckú osobu. Zaumieňte si, že ako prvý prejavíte skutočnú lásku a budete mať oči naširoko otvorené. Dajte svojmu manželovi/svojej manželke nečakaný príklad. A keď poviete a uskutočníte všetko potrebné, budete obaja šťastnejší.

„Nič nerobte z ctižiadostivosti ani pre márnu slávu, ale radšej v pokore pokladajte iných za vyšších od seba.“ (Flp 2, 3)

DNEŠNÁ ÚLOHA

Čokoľvek, do čoho vložíte čas, energiu a peniaze, sa pre vás stane dôležitejším. Je ťažké prinútiť sa, aby vám záležalo na niečom, do čoho nič neinvestujete.

Okrem toho, že sa zdržíte negatívnych komentárov, KÚPTE SVOJMU ŽIVOTNÉMU PARTNEROVI NIEČO, ČÍM MU DÁTE NAJAVO, ŽE STE NAŇHO DNES MYSLELI.

Keď dnešnú úlohu splníte, odpovedzte si na tieto otázky:

• Čím ste sa rozhodli obdarovať svojho partnera?
• Čo sa stalo, keď dostal váš dar?
• Ako zareagoval?

"Veď kde je závisť a neznášanlivosť, tam je nepokoj a všetko možné zlo." (Jk 3, 16)

Láska je pozorná

Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet. Keby som ich mal spočítať, bolo by ich ako piesku. (Ž 139, 17- 18)

Láska uvažuje. Nie je to bezmyšlienkovitý cit, vznášajúci sa na vlnách emócií a neskôr spiaci na vavrínoch. Zamestnáva sa úvahami, vie, že láskyplné myšlienky predchádzajú láskyplným skutkom.

Keď ste sa zaľúbili, bolo pre vás celkom prirodzené myslieť na milovanú osobu. Trávili ste hodiny snívaním o tom, ako vyzerá, čo práve robí, opakovali ste si pôsobivé veci, čo ste jej mali v úmysle povedať, a potom vás tešili milé spomienky na spoločne strávený čas. Úprimne ste priznávali: „Nemôžem na teba prestať myslieť.“

No u väčšiny dvojíc sa to v manželstve časom zmení. Manželka konečne má svojho muža; manžel získal trofej. Je po love a dvorení. Iskričky lásky sa menia na sivé uhlíky a motivácia správať sa pozorne chladne. Začnete sa sústreďovať na vlastnú prácu, priateľov, problémy, osobné túžby, na seba. Po čase začnete neúmyselne ignorovať problémy svojich partnerov.

No skutočnosť, že s manželstvom pribudol do vášho sveta ďalší človek, sa nemení. A ak vaše myslenie nie je dostatočne zrelé na to, aby sústavne rátalo s touto osobou, pozornosť sa z vás až prekvapivo vytráca. „Dnes máme výročie?“ „Nevedel som, že sa o tom s tebou musím najprv poradiť.“ „Čo z toho robíš vedu?“

Ak sa nenaučíte byť pozorní, napokon budete ľutovať premárnené príležitosti, keď ste mohli prejaviť lásku. Nepozornosť je tichý nepriateľ láskyplného vzťahu.

Buďme úprimní. Muži zápasia s nepozornosťou častejšie ako ženy. Muž je schopný zamerať sa ako laser na jednu vec a zabudnúť na zvyšok sveta. A hoci mu to môže prospieť v jednej oblasti, prehliada iné veci, ktoré si vyžadujú jeho pozornosť.

Žena je všestrannejšia, schopná uvedomovať si mnohé skutočnosti naraz. Môže telefonovať, variť, vedieť, kde v dome sú deti, a uvažovať, prečo jej manžel nepomáha... to všetko simultánne. Okrem toho žena uvažuje vzťahovo. Keď na niečom pracuje, myslí na všetkých ľudí, čo s tým nejako súvisia. Obe tieto tendencie sú príkladom, ako Boh stvoril ženy, aby dopĺňali svojich mužov. Ako Boh povedal pri Stvorení: „Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná“ (Gn 2,18). No tieto rozdiely vytvárajú aj príležitosti na nedorozumenia.

Muži, napríklad, majú sklon uvažovať o faktoch a vravieť presne to, čo si myslia. Netreba veľa, aby sme pochopili ich posolstvo. Ich vyjadrenia sú doslovné a nemusíme ich nadmerne analyzovať. Ženy však uvažujú a hovoria medzi riadkami. Vyjadrujú sa prostredníctvom náznakov. Muž musí často počúvať nepriame slová, ak chce pochopiť úplný zmysel.

Ak muž a žena tieto veci o sebe nevedia, môže to viesť k nekonečným nedorozumeniam. On znechutene uvažuje, prečo ona hovorí v hádankách a nepovie všetko priamo. Ona je roztrpčená, že je taký bezohľadný, nezráta dohromady dva a dva a nedovtípi sa. Žena veľmi túži po tom, aby bol jej manžel pozorný. Je to kľúčové pre jej pocit, že ju miluje. Keď hovorí, múdry muž načúva ako detektív, aby odhalil nevyslovené potreby a túžby, ktoré majú naznačiť jej slová. Ak mu však musí vždy všetko vravieť po lopate, muž prichádza o príležitosť dať najavo, ako ju miluje.

To tiež vysvetľuje, prečo sa ženy na svojich manželov nahnevajú a nepovedia im príčinu. Ona v duchu uvažuje: „Nemám mu to prečo hovoriť. Mal by byť schopný pozrieť sa na situáciu a prísť na to, ako mi je.“ A on je v tej chvíli zarmútený, pretože nevie čítať jej myšlienky, a uvažuje, prečo ho trestá za zločin, o ktorom ani netuší, že ho spáchal.

Láska si z oboch strán žiada pozornosť, ktorá buduje mosty, čo konštruktívne spoja trpezlivosť, láskavosť a nezištnosť. Láska nás učí, ako sa stretnúť kdesi uprostred a rešpektovať a oceniť jedinečné uvažovanie nášho partnera či partnerky.

Manžel by mal načúvať svojej manželke a venovať pozornosť jej nevysloveným posolstvám. Manželka by sa mala naučiť komunikovať priamo a nevravieť jedno, zatiaľ čo má na mysli niečo iné. No je ľahké pocítiť hnev a roztrpčenie a riadiť sa deštruktívnym pravidlom „pripraviť sa, namieriť, páľ“. Najprv povieme prudké slová a neskôr uvažujeme, či sme ich mali vysloviť. No pozorná podstata lásky nás učí použiť myseľ, skôr ako použijeme pery. Láska uvažuje, než prehovorí. Prefiltruje slová cez sito pravdy a láskavosti.

Kedy ste naposledy strávili zopár minút úvahami o tom, ako by ste mohli lepšie pochopiť blízku osobu a prejaviť jej lásku? V akej bezprostrednej potrebe by ste jej mohli vyjsť v ústrety? Na akú nasledujúcu udalosť (výročie, narodeniny, sviatky) by ste sa mohli pripraviť? Skvelé manželstvá vzídu zo skvelých nápadov.

DNEŠNÁ ÚLOHA

SKONTAKTUJTE SA NIEKEDY V PRIEBEHU DŇA SO SVOJÍM MANŽELOM ČI MANŽELKOU. LEN PRETO, ABY STE SA SPÝTALI, AKO SA MÁ A ČI NÁHODOU NIEČO NEPOTREBUJE.

Keď dnešnú úlohu splníte, odpovedzte si na tieto otázky:

• Čo ste sa o sebe a svojom partnerovi či partnerke dozvedeli pri plnení dnešnej úlohy?
• Ako by sa tieto veci mohli stať prirodzenejšou, bežnou a naozaj užitočnou súčasťou vášho životného štýlu?

Láska nie je hrubá

Kto včas ráno hlučne dobrorečí blížnemu, bude sa to považovať za zlorečenie. (Prís 27, 14)

Nič nepodráždi ostatných tak rýchlo ako hrubosť. Sme hrubí, ak zbytočne povieme alebo urobíme veci, čo sú blízkemu človeku nepríjemné. Byť hrubý znamená správať sa neslušne, trápne alebo popudzujúco. V manželstve to môžu byť obscénne reči, zlé správanie pri stole alebo sarkastické poznámky. Nech už na to máme akýkoľvek názor, nik nie je rád v blízkosti hrubej osoby. Ten, kto sa hrubo správa, nepripisuje svojmu počínaniu veľký význam, no pre ostatných je to nepríjemné.

Láska, ako vždy, má k tomu čo povedať. Ak muž cíti lásku, zámerne sa správa tak, aby to bolo pre jeho manželku čo najpríjemnejšie. A ak ho miluje ona, zámerne sa vyhýba tomu, čo by ho mohlo znechutiť alebo naňho zapôsobiť nepríjemne. To podstatné je, že pravej láske záleží na dobrých spôsoboch.

Osvojenie si tejto myšlienky by mohlo osviežiť vaše manželstvo. Dobré spôsoby dajú manželke alebo manželovi najavo: „Cením si ťa do takej miery, že v tvojej prítomnosti si dávam pozor na to, ako sa správam. Chcem byt’ človekom, s ktorým sa cítiš príjemne.“ Keď láske umožníme, aby zmenila naše správanie - aj v maličkostiach - obnovíme vo svojom vzťahu atmosféru úcty. Ľudí, ktorí sa riadia etiketou, ich okolie rešpektuje.

Často sa stáva, že naše správanie doma je iné ako medzi priateľmi či dokonca medzi úplne neznámymi ľuďmi. Doma sme neraz zlostní a nevrlí, no len čo vyjdeme z domu, sme samý úsmev a vľúdnosť. No ak chceme milovať, takisto si želáme prejaviť to najlepšie, čo je v nás. Ak neumožníme láske, aby nás motivovala k potrebným zmenám v správaní, utrpí tým kvalita manželského vzťahu. Čím úctivejšie a slušnejšie je naše správanie, tým sme pre našich manželských partnerov citovo príťažlivejší.

Ženy si určité spôsoby osvoja oveľa lepšie ako muži, pretože im je od prírody daná jemnosť a pôvab. A keďže mužov priťahujú tí, čo im prejavujú úctu, žena najlepšie dosiahne to, čo chce, ak hovorí úctivým tónom. Získa si manželovo srdce, presvedčí ho a zahrnie ho svojou láskou. Žena však vie byť aj hrubá, ak sa povýšenecky vyjadruje o svojom manželovi, ignoruje jeho rozhodnutia a správa sa škriepne. Kráľ Šalamún povedal:

„Lepšie je bývať v kúte na streche ako s hašterivou ženou v jednom dome.“ (Prís 25, 24)

Inú dôležitú vec však musia pochopiť najmä muži. Nie je prejavom lásky, ak sa muž správa k manželke ako „ku všetkým ostatným ľuďom“. Je to predsa dáma, ktorú si vybral a mal by si ju preto vážiť a milovať nadovšetko. Manžel je silný vtedy, ak sa voči svojej manželke dokáže ovládať a neriadi sa len emóciami. Biblia hovorí: „Dobrý je ten, čo sa zľutúva.“ (Ž 112, 5) Zdržanlivý muž zváži, čo je vhodné, a prispôsobí tomu svoje správanie.

Jestvujú dva hlavné dôvody, prečo sú ľudia hrubí. Nevedomosť a sebectvo. Samozrejme, ani jedno z toho nie je dobré. Malé dieťa nevie nič o etikete a potrebuje pomoc a poučenie. Dospelí však prejavujú nevedomosť na inej úrovni. Hoci poznajú pravidlá, sú slepí voči tomu, že ich porušujú alebo priveľmi egocentrickí, aby im na tom záležalo. Väčšina ľudí si vôbec neuvedomuje, aké nepríjemné je žiť po ich boku.

Otestujte sa týmito otázkami:

• Aké pocity má váš manžel či manželka z vašich rečí a správania v jeho/jej prítomnosti?
• Ako vaše správanie ovplyvňuje sebavedomie vášho manžela či manželky?
• Ste podľa vášho manžela či manželky požehnaním alebo považuje vaše správanie za povýšenecké a trápne?

Ak si myslíte, že v tejto oblasti by mal na sebe popracovať iba váš manžel či manželka, a nie vy, pravdepodobne máte problém so sebectvom a nepripúšťate si svoje chyby.

Želáte si, aby manžel či manželka prestal/a robiť veci, čo vás obťažujú? Potom je načase, aby ste vy prestali robiť to, čo jemu alebo jej strpčuje život. Budete dostatočne ohľaduplní a láskaví na to, aby ste boli schopní odhaliť a zmeniť správanie, ktoré vašim blízkym vadí? Odhodláte sa byť príjemní a milí?

Tu sú tri princípy, ktoré sa týkajú uplatňovania etikety v manželstve:

• Držte sa zlatého pravidla. Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! (Lk 6, 31)
• Nemajte dvojaké kritériá. Buďte k svojim blízkym rovnako ohľaduplní ako k neznámym a k spolupracovníkom.
• Rešpektujte prosby. Pouvažujte o žiadostiach vašich blízkych, aby ste robili či nerobili určité veci. Ak si niečím nie ste istí, spýtajte sa ich.

DNEŠNÁ ÚLOHA

POŽIADAJTE SVOJHO MANŽELA ČI MANŽELKU, ABY VÁS UPOZORNIL/A NA TRI VECI, KTORÉ SÚ MU/JEJ VO VAŠEJ PRÍTOMNOSTI NEPRÍJEMNÉ ALEBO ICH ROZČUĽUJÚ.

Musíte to však urobiť bez toho, aby ste sa potom do nich pustili alebo začali zdôvodňovať svoje správanie. Ide len o ich stanovisko.

Keď dnešnú úlohu splníte, odpovedzte si na tieto otázky:

• Na aké veci vás manžel/manželka upozornil/a?
• Ako vám padlo, keď ste to počuli?
• Čo plánujete v tejto oblasti zlepšiť?

Slová z úst múdreho sú prívetivé. (Koh 10, 12)

Láska verí v to najlepšie

Láska všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa. (1Kor 13, 7)

V hlbokých zákutiach vášho srdca je izba. Nazýva sa izba porozumenia. Tam vchádzajú vaše myšlienky, keď sa stretávate s pozitívnymi a povzbudzujúcimi vecami, ktoré sa týkajú vášho partnera. A toto zvláštne miesto navštevujete vždy s radosťou.

Na stenách sú napísané láskavé slová a vety, ktoré opisujú dobré vlastnosti vášho partnera. Patria tam slová ako „čestný/á“ a „inteligentný/á“, či spojenia ako „usilovne pracuje“, „skvele varí“ alebo „má nádherné oči“. Sú to veci, čo ste objavili na svojom manželovi či manželke a vryli sa vám do pamäti. Keď o nich uvažujete, väčšmi si ceníte svojich blízkych. V skutočnosti, čím viac času strávite úvahami o týchto pozitívnych vlastnostiach, tým vďačnejší ste za to, že sú s vami.

Väčšinu vecí v izbe porozumenia ste pravdepodobne napísali v počiatočných fázach vášho vzťahu. Mohli by ste ich zhrnúť ako veci, čo sa vám páčili a vážili ste si ich na milovanej osobe. Každý nápis bol pravdivý, úprimný a dobrý. A trávili ste v tejto izbe veľa času... než ste sa zosobášili.

No s odstupom času zisťujete, že túto zvláštnu miestnosť nenavštevujete tak často ako kedysi. Je to preto, že s ňou súperí iná miestnosť. Po tmavej chodbe srdca sa dostanete k izbe znevažovania, a, nanešťastie, navštevujete aj tú. Na jej stenách sú napísané veci, čo vás na vašich blízkych obťažujú a hnevajú. Tieto slová a názory ste tam napísali v dôsledku znechutenia, ranených citov a sklamaných očakávaní.

Táto izba je popísaná slabosťami a zlyhaniami vášho manžela či manželky. Jeho alebo jej zlozvyky, zraňujúce slová a nesprávne rozhodnutia pokrývajú steny z jedného konca na druhý. Ak pobudnete v tej miestnosti dlhšie, budete deprimovaní a začnete si vravieť: „Moja manželka je taká sebecká.“ Alebo: „Môj manžel je neschopný.“ Či azda: „Prečo som si ho len vzala?“

Niektorí píšu v tejto miestnosti veľmi nenávistné veci a vety a potom ich pri najbližšej hádke vykričia. Hnisajú tu emocionálne rany a na stenách pribúdajú ďalšie zničujúce poznámky. Tu sa zhromažďuje munícia na nasledujúci veľký boj a trpkosť sa tu môže šíriť ako nákaza. Ľudia tam prestávajú ľúbiť.

No vedzte jedno. Znevažovanie manželstvá zabíja. Tu sa rodia rozvody a násilné plány. Čím viac času strávime na tomto mieste, o to väčšmi srdce znevažuje svojich najbližších. Začína to vo chvíli, keď tam vkročíme do dverí a s každou sekundou nám na nich čoraz menej záleží.

Azda poviete: „Ale tie veci sú pravdivé!“ Áno, ale rovnako pravdivé sú veci v izbe porozumenia. Každý z nás zlyháva a sú veci, v ktorých by sa mal zlepšiť. Každý má nevyriešené problémy, pocity zranenia a osobné bremená. To je smutný aspekt človečenstva. Všetci sme hriešni. No máme nešťastnú tendenciu zabúdať na svoje negatívne vlastnosti a na partnerove chyby sa pozerať cez zväčšovacie sklo.

Povedzme si pravdu. Láska vie o izbe znevažovania a nepopiera jej existenciu. No láska sa rozhodne, že v nej nezostane. Musíte prestať behať do tejto miestnosti a zostávať tam po každej znechucujúcej udalosti vo vašom vzťahu. Nerobí vám to dobre a oberá vás to o radosť z manželstva.

Láska je rozhodnutá zmýšľať o ľuďoch len v tom najlepšom zmysle. Verí, že môžu byť lepší. Odmieta zaplniť nepoznané negatívnymi predpokladmi. A keď vyjde najavo, že sa splnili naše najhoršie očakávania, láska sa s nimi všemožne usiluje vyrovnať a ísť ďalej. Pokiaľ je to možné, láska sa sústredí na pozitíva.

Je čas zmeniť spôsob uvažovania. Dovoľte láske, aby usmerňovala vaše myšlienky a zameranie. Je iba jediný dôvod, pre ktorý by ste mali nazrieť cez dvere znevažovania: aby ste sa dozvedeli, ako sa máte modliť za manžela či manželku. Je iba jediný dôvod, pre ktorý by ste mali do nej vojsť: aby ste tie popísané steny zatreli láskou.

Je načase prejsť do izby porozumenia, usadiť sa tam a vytvoriť z nej svoj domov. Ak sa rozhodnete uvažovať o pozitívach milovaného človeka, prídete na to, že na tieto steny možno napísať ešte oveľa viac nádherných kladných charakteristík. Vaši blízki sú živými, dýchajúcimi, nekonečnými knihami na čítanie. Sny a nádeje sa ešte len uskutočnia. Talent a schopnosti sa objavia ako skryté poklady. No voľba preskúmať ich sa začína vaším rozhodnutím.

Musíte sa naučiť premáhať zlé myšlienky a sústrediť sa na dobré vlastnosti svojho manžela či manželky. Je to kľúčový krok na ceste k úprimnej láske. Rozhodnite sa preň, či si to váš manžel/manželka zaslúži, alebo nie.

DNEŠNÁ ÚLOHA

Pri dnešnej úlohe budete potrebovať dva listy papiera. Na prvý z nich napíšte pozitívne veci o svojom manželovi či manželke. Potom na druhý list napíšte jeho/jej negatívne vlastnosti. Odložte oba papiere na tajné miesto a nechajte ich tam do nasledujúceho dňa, pretože ich ešte budete potrebovať pri ďalšej úlohe.

DNES SI VYBERTE Z TOHTO ZOZNAMU JEDNU POZITÍVNU VLASTNOSŤ A POĎAKUJTE SA ZA ŇU SVOJMU PARTNEROVI.

Keď dnešnú úlohu splníte, odpovedzte si na tieto otázky:

• Ktorý zoznam sa vám písal ľahšie?
• Čo vám to prezradilo o vašom spôsobe uvažovania?
• Za akú vlastnosť ste sa poďakovali svojmu manželovi či manželke?

Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné. (Flp 4, 8)

Láska nie je žiarlivá

Lebo láska je mocná ako smrť a nenávisť krutá ako podsvetie. Jej žiara je ohnivá ako najsilnejší plameň. (Vľp 8, 6)

Žiarlivosť patrí k najsilnejším hnacím silám, ktoré človek pozná. Má koreň v slove žiar a znamená „horieť intenzívnym ohňom“. Písmo hovorí: „Rozhorčenie je kruté, hnev je sťa povodeň, kto však obstojí pred žiarlivosťou?“ (Prís 27, 4)

V skutočnosti existujú dve formy: legitímna žiarlivosť, ktorá pramení z lásky, a nelegitímna žiarlivosť vychádzajúca z nenávisti. Legitímna žiarlivosť vzplanie, keď niekto, koho milujeme, kto nám patrí, odvráti svoje srdce a nahradí nás niekým iným. Ak má žena pomer s niekým iným, jej manžel môže pocítiť oprávnený žiarlivý hnev, pretože ju miluje. Chce dostať späť, čo mu právom patrí.

Biblia opisuje Boha ako oprávnene žiarlivého na svoj ľud. Niežeby nám závidel, želal si vlastniť to, čo my (veď mu aj tak všetko patrí). Žiarli preto, lebo po nás hlboko túži, želá si, aby sme ho vnímali ako svoju najvyššiu lásku. Vie, že on sám je našou najväčšou nádejou a uspokojí naše najhlbšie potreby. Preto nechce, aby ho niečo v našich srdciach prevyšovalo. Biblia nás varuje, aby sme neuctievali nič iné, len jeho, pretože „Hospodin, tvoj Boh, je stravujúci oheň, žiarlivý Boh“. (Dt 4, 24)

Keď sme si už vyjasnili tento pojem, presuňme pozornosť k nelegitímnej žiarlivosti, ktorá je opakom lásky - tej, čo má korene v sebectve. Je to žiarlivosť pobádaná závisťou.

Zápasíte s tým, že žiarlite na iných? Vaša priateľka je obľúbenejšia, tak voči nej pociťujete nenávisť. Vášho spolupracovníka povýšia, a vy v tú noc nemôžete spať. Neurobil nič zlé, no zatrpkli ste voči nemu pre jeho úspech. Hovorí sa, že ľudia prijímajú úspech iných pokojne dovtedy, kým nie je väčší ako ten ich.

So žiarlivosťou zápasíme bežne. Roznieti sa, keď nás niekto zatieni a získa niečo, čo sme chceli my. To môže byť veľmi bolestné v závislosti od toho, do akej miery sme sebeckí. Namiesto toho, aby sme mu zablahoželali, vznieti sa v nás hnev a uvažujeme o ňom nepekne. Ak si nedáme pozor, žiarlivosť sa nám vkradne do srdca ako zmija a napadne naše motivácie a vzťahy. Jej jed nám môže zabrániť žiť láskyplný život, ktorý bol Božím zámerom.

Ak sa nezbavíme hnevu tým, že sa naučíme milovať iných, môžeme napokon proti nim chystať úklady. Biblia hovorí, že závisť vedie k nepokojom, rozbrojom a všetkému možnému zlu (Jk 3, 16; 4, 1 - 2).

V celom Písme vidíme sled násilnej žiarlivosti. Spôsobuje prvú vraždu, keď Kaina rozhorčí, že Boh prijal bratovu obetu. Sára vyhnala svoju slúžku, pretože Hagar mohla mať deti a ona nie. Jozefovi bratia videli, že je otcovým obľúbencom, a tak ho hodili do jamy a predali ako otroka. Ježiš bol láskyplnejší, vplyvnejší a obľúbenejší ako veľkňazi, a tak mu závideli a zosnovali jeho ľstivé polapenie a ukrižovanie. Zvyčajne nežiarlime na úplne neznámych ľudí. Žiarlivosť v nás vyvolávajú predovšetkým tí, ktorí sú v našej blízkosti. Pracujú s nami vo firme, hrajú v našej lige, pohybujú sa v našich kruhoch... alebo žijú v našom dome. Áno, ak nie sme opatrní, závisť môže nainfikovať aj naše manželstvo.

Keď ste sa brali, dostali ste úlohu čo najviac povzbudzovať svojho manžela či manželku a stáť na čele jeho alebo jej fanklubu. Obaja ste sa stali jedným a mali ste sa deliť o radosť toho druhého. No ak vládne sebectvo, všetko dobré, čo sa stane druhému, môže spustiť skôr závisť než dobroprajnosť.

On je cez víkend v golfovom klube, zatiaľ čo ona zostáva doma a upratuje. Pochváli sa jej, že zasiahol jamky s najmenším počtom úderov, no ona má chuť zasadiť úder jemu. Alebo možno ju priateľky sústavne pozývajú von, zatiaľ čo on zostáva doma so psom. Ak neovláda svoje city a myšlienky, môže zanevrieť na jej obľúbenosť, a ona zas zatrpkne pre jeho oddanosť psovi.

Pretože láska je nesebecká a uprednostňuje pred sebou iných, nedovolí, aby do nej prenikla závisť. Vedie nás k tomu, aby sme oslavovali manželove či manželkine úspechy a nezatrpkli. Milujúcemu manželovi neprekáža, ak je manželka v niečom lepšia, užije si viac zábavy, alebo získa väčší potlesk. Vníma ju ako súčasť seba a necíti potrebu súťažiť s ňou.

A keď on získa ocenenie, verejne sa jej poďakuje za podporu, ktorá mu dopomohla k úspechu. Nevychvaľuje sa spôsobom, ktorý by vzbudil jej zatrpknutosť. Ak manžel v niečom zvíťazí, milujúca manželka zajasá ako prvá. Neporovnáva svoju slabosť s jeho silou. Nezačne sa ľutovať, ale usporiada oslavu.

Nastal čas, aby ste umožnili láske, pokore a vďačnosti zničiť akúkoľvek závisť, čo pramení vo vašom srdci, a aby vás úspech vášho životného partnera či partnerky ešte väčšmi stmelil a dal vám väčšiu príležitosť tešiť sa a oslavovať.

DNEŠNÁ ÚLOHA

ODHODLAJTE SA BYŤ NAJVÄČŠÍM FANÚŠIKOM SVOJHO MANŽELA ČI MANŽELKY A ZAVRHNITE AKÚKOĽVEK ZÁVISŤ.

Aby ste sa mohli lepšie zamerať na blízkeho a jeho úspech, zoberte včerajší zoznam negatívnych vlastností a potajme ho spáľte. Potom sa s ním alebo s ňou podeľte o radosť z jeho/jej nedávnych úspechov.

Keď dnešnú úlohu splníte, odpovedzte si na tieto otázky:

• Bolo pre vás ťažké zničiť ten zoznam?
• Aké pozitívne výsledky môžete oslavovať v živote svojho manžela či manželky?
• Ako ho/ju povzbudzujete k budúcim úspechom?

Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi. (Rim 12, 15)

Láska robí dobrý dojem

Pozdravte sa navzájom bozkom lásky! (1 Pt 5, 14)

Králi sa ukláňajú, keď ich vojaci pozdravujú. Známi na seba mávajú, priatelia si podávajú ruky. Rodinní príslušníci sa objímajú a milenci sa bozkávajú. Pozdravy nám umožňujú dynamicky sa zvítať pri stretnutí a prejaviť primeranú oddanosť a úctu. Každý pozdrav závisí od podstaty a miery dôvernosti daného vzťahu.

Vedeli ste, že spôsob, akým sa manželský pár ráno pozdraví, prezrádza veľa o tom, v akom stave je ich vzťah? Je to zjavné podľa výrazu tváre každého z nich, podľa toho, ako sa spolu zhovárajú a najmä podľa ich fyzického kontaktu. Alebo podľa nedostatku týchto prejavov.

Pozdrav môže byť lakmusovým papierikom na otestovanie kvality vzťahu. Pouvažujte o tom: Čo si ako manželskí partneri dávate najavo pozdravom? Je prejavom toho, že vám navzájom na sebe záleží? Alebo vyznieva ľahostajne? Vyjadrujete si pozdravom radosť, že ste sa stretli?

Niektorí ľudia sa nezdravia vľúdne, pretože to považujú za neúprimné. Tvrdia: „Prejavujem len to, čo cítim vo svojom vnútri.“ No je veľa dôvodov na vľúdnosť, i keď sú vaše pocity opačné – najväčším zo všetkých je láska. I keď pozdrav môže prezrádzať, čo sa vo vzťahu práve odohráva, môže byť aj láskyplnou investíciou do jeho ozdravenia.

Židovský národ dával v priebehu dejín jasne najavo, že chápe moc pozdravu. Slovo shalom (ktoré znamená „pokoj vám“) si Židia ako pozdrav zvolili zámerne. Vraveli ním: „Maj sa dobre, i tvoj dom, i všetko, čo je tvoje!“ (1 Sam 25, 6).

Toto slovo, ktoré sa používa dosiaľ, prezrádza, ako sa môže každodenný pozdrav zmeniť na dynamické požehnanie. Keď sa zdravíte s manželom či manželkou, nemusíte hovoriť shalom, ale každodenný vrúcny päťsekundový pozdrav môže byť pre váš dlhodobým dobrodením. Mali by ste ním dávať najavo: „Máš pre mňa nesmiernu cenu.“ Nie iba: „Tolerujem ťa.“

Ježiš poznamenal, že dokonca aj pohania sa láskavo prihovárajú ľuďom, ktorých majú radi. Toto je pre každého ľahké. On však povedal, že zbožnosť znamená takú pokoru a láskavosť, že vľúdne oslovíme aj svojich nepriateľov. Takže sa vynára zaujímavá otázka. Ako zdravíte svojich priateľov, spolupracovníkov a susedov? A čo známi a tí, s ktorými sa stretávate na verejnosti? Aj pri stretnutí s ľuďmi, ktorých azda nemáte radi, sa správate zdvorilo?

Takže keď ste takí milí a zdvorilí k iným ľuďom, nezaslúži si váš životný partner to isté? Hoci aj desaťnásobne? Pravdepodobne o tom neuvažujete veľmi často – dôležitá je prvá vec, čo jemu alebo jej poviete, keď sa ráno zobudíte, výraz vašej tváre, keď nastupujete do auta, energia vo vašom hlase, keď spolu telefonujete. No je tu ešte niečo, nad čím ste sa možno nezamysleli – ako môžete zmeniť deň svojho partnera, ak mu všemožne dáte najavo, že ste naozaj veľmi, veľmi radi, že ho vidíte.

Prívetivý pozdrav navodí atmosféru na pozitívnu a zdravú interakciu. Rovnako ako láska vám dodáva vietor do plachiet.

Zamyslime sa nad príbehom, ktorý Ježiš rozprával o márnotratnom synovi. Tento mladý rebelant si nárokoval dedičstvo a potom ho premrhal na svoj bláznivý životný štýl. No čoskoro pocítil následky svojho konania a bol prinútený jesť zvyšky po ošípaných. Pokorený a zahanbený si nacvičoval ospravedlnenie a uvažoval o najlepšom spôsobe, ako sa vrátiť domov a postaviť sa zoči-voči otcovi. No privítanie nebolo také, ako očakával. „Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.“ (Lk 15, 20)

Zo všetkých scenárov, ktoré sa mládencovi zjavili v mysli, bol tento najneočakávanejší. Čo myslíte, ako mu padlo, keď pocítil otcovo objatie a počul vďačný tón jeho hlasu? Bezpochyby mal znova pocit, že ho niekto miluje a záleží mu na ňom. Čo to podľa vás spôsobilo v ich vzťahu?

Aký pozdrav by navodil tento pocit u vášho manžela či manželky? Ako by ste mohli oblažiť jeho či jej zmysly jednoduchým slovom, dotykom, tónom hlasu? Láskyplný pozdrav je požehnaním pre vašich blízkych prostredníctvom toho, čo vidia, počujú a cítia. Uvažujte o bežných príležitostiach na vľúdny pozdrav.

Keď vstupujete do dverí, stretáte sa pri obede, želáte si dobrú noc, posielate si textové správy alebo spolu telefonujete. Nemusí to byť vždy výrazné a dramatické. No vľúdnosť a radostný tón vám dáva príležitosť dotknúť sa srdca vášho blížneho nečakaným spôsobom.

Nespočetné množstvo vdov a vdovcov vám môže so slzami v očiach povedať, ako veľa by pre nich znamenalo, keby mali ešte jednu príležitosť pozdraviť, objať a pobozkať svojho manžela či manželku. Keďže nik z nás nemá záruku do budúcich dní, každý nový deň v manželstve je darom od Boha, možnosťou ceniť si milovaného človeka a tešiť sa z neho.

Uvažujte o tom, ako sa zdravíte. Robíte to dobre? Má váš životný partner pocit, že si ho vážite, ceníte a že ho milujete? I keď spolu nevychádzate veľmi dobre, môžete znížiť napätie a dodať im pocit hodnoty tým, ako ho pozdravíte.

Pamätajte, láska je rozhodnutie. Zaumieňte si zmeniť svoj pozdrav. Rozhodnite sa milovať.

DNEŠNÁ ÚLOHA

Uvažujte o špecifickom spôsobe, akým by ste dnes mohli pozdraviť svojho manžela či manželku.

Zamyslite sa s úsmevom a nadšením, potom sa ROZHODNITE ZMENIŤ SVOJ POZDRAV TAK, ABY VYJADRIL LÁSKU, ČO K NEMU/NEJ CÍTITE.

Keď dnešnú úlohu splníte, odpovedzte si na tieto otázky:

• Kedy a kde ste sa rozhodli pre zvláštny pozdrav?
• Ako váš manžel či manželka zareagoval/a?
• V čom bude váš pozdrav odteraz iný?

Veľmi som sa totiž zaradoval a povzbudil z tvojej lásky, brat môj. (Flm 1,7)

Láska je bezvýhradná

No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. (Rim 5, 8)

Čo by ste povedali, ak by sa vás niekto spýtal: „Prečo milujete svoju manželku?“ alebo „Prečo milujete svojho manžela?“

Väčšina mužov by spomenula manželkinu krásu, jej zmysel pre humor, láskavosť, vnútornú silu. Možno by hovorili o varení, estetickom cítení, či akou je dobrou matkou. Ženy by sa pravdepodobne zmienili o manželovom dobrom vzhľade či sile osobnosti. Vyzdvihli by jeho vyrovnanosť a spoľahlivosť. Povedali by, že ho ľúbia, lebo je tu vždy pre ne. Je štedrý. A prakticky zmýšľajúci.

No čo ak v priebehu rokov vaša manželka alebo manžel stratí všetky spomínané vlastnosti? Budete ho/ju ešte vždy milovať? Podľa už uvedených odpovedí by jedinou logickou reakciou malo byť „nie“. Ak majú dôvody, pre ktoré milujete svojho partnera, niečo spoločné s jeho kvalitami – a potom sa tieto kvality náhle či postupne stratia – podstata vašej lásky pominie. Ak má láska trvať celý život, musí byť bezvýhradná. Pravda je takáto: lásku neovplyvňuje ten, čo je milovaný, ale ten, čo sa rozhodne milovať.

Biblia tento spôsob lásky nazýva gréckym slovom agapé. Líši sa od iných typov lásky, ktorými sú philia (priateľstvo) a eros (sexuálna láska). Priateľstvo i sex majú v manželstve, samozrejme, dôležité miesto a rozhodne sú súčasťou domu, ktorý si spolu budujete ako manžel a manželka. No ak vaše manželstvo úplne závisí od spoločných záujmov alebo zdravého sexuálneho života, potom sú základy vášho vzťahu nestále.

Philia a eros väčšmi reagujú na okolnosti a môžu sa meniť na základe pocitov. Keď niekto povie „zamiloval/a som sa do teba,“ je to láska philia alebo eros. Tieto typy lásky sú premenlivé v závislosti od okolnosti.

Treba vedieť, že počas života je možné „zamilovať sa“ do viacerých osôb, aj „ich prestať milovať“. Preto by sme si mali strážiť srdcia pred inými a uchovať ich len pre svojho manželského partnera. Aj do manželky/manžela sa môžete v priebehu života stokrát zamilovať a prestať ju/ho milovať v závislosti od toho, ako spolu vychádzate a koľko do vzťahu investujete. „Zamilovanosť“ je niečo, čo si možno vychutnávať a v priebehu rokov znova roznecovať. No nemalo by to ovplyvňovať úroveň manželskej oddanosti.

Agapé je však iná, nesebecká, bezvýhradná a neprestajná. Nezakladá sa na pocitoch, ale na rozhodnutí a oddanosti.

Ak základ vášho manželstva netvorí takáto láska, zub času ho zničí. Agapé je láska „v zdraví i chorobe“ „v bohatstve aj v chudobe“, „v dobrom i zlom“. Je to jediná láska, ktorá je trvalá, nemenná a skutočná.

Je to tak preto, lebo taká je Božia láska. Boh nás nemiluje preto, že sme hodní lásky, ale preto, že je Láska. Biblia vraví: „Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal nám svojho Syna ako obetu zmierenia za naše hriechy.“ (1Jn 4, 10) Ak by trval na tom, aby sme sa prejavili ako hodní jeho lásky, skončili by sme biedne. No jeho láska je voľba. Rozhodol sa pre ňu sám. Je to niečo, čo od neho dostávame a delíme sa o to s ostatnými.

„My milujeme, lebo on nás miloval prvý.“ (1Jn 4:19)

Ak muž povie manželke „už ťa nemilujem“, v skutočnosti vraví „nikdy som ťa nemiloval bezvýhradne“. Jeho láska sa nezakladala na oddanosti, ale na pocitoch či okolnostiach.

Taký je dôsledok, ak sa manželstvo buduje na láske philia alebo eros. Sú potrebné pevnejšie základy ako len priateľstvo či sexuálna príťažlivosť. Bezvýhradnou láskou, agapé, neotrasie čas ani okolnosti.

Tým nehovoríme, že lásku, ktorá sa začala z nesprávnych dôvodov, nemožno vzkriesiť či vykúpiť. V skutočnosti, ak prebudujeme manželstvo tak, aby sa jeho základom stala láska agapé, budú pre nás priateľské a romantické aspekty lásky drahšie ako kedykoľvek predtým. Keď sa jeden z druhého tešíte ako najlepší priatelia a milenci a váš vzťah sa zakladá na neochvejnej oddanosti, zakúsite dôvernosť, aká sa nedá dosiahnuť nijakým iným spôsobom.

No ak nedovolíte, aby Boh vo vás roznecoval jeho lásku, potom sa vám len ťažko môže podariť vybudovať takéto manželstvo. Láska, čo „všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží“ (1Kor 13, 7), nepochádza z nášho vnútra. Pochádza len z Boha (1Jn 4, 7 – 16).

Písmo hovorí, že „ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani to, čo je vysoko, ani to, čo je hlboko, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi“ (Rim 8, 38 – 39). To je Božia láska.

A na základe vášho rozhodnutia sa môže stať vašou láskou. No najprv ju musíte prijať a podeliť sa o ňu. A potom, bez ohľadu na okolnosti a pocity, môžete vy i váš manžel či manželka žiť s dôverou a bezpečne v jej tieni. Už nebudete vravieť: „Milujem ťa, lebo...“ Teraz budete vravieť: „Milujem ťa, a hotovo.

DNEŠNÁ ÚLOHA

DNES UROBTE PRE SVOJHO MANŽELA ČI MANŽELKU NIEČO MIMORIADNE – NlEČO, ČO DOKÁŽE (VÁM AJ JEMU/JEJ), ŽE VAŠA LÁSKA SA ZAKLADÁ PREDOVŠETKÝM NA VAŠOM ROZHODNUTÍ.

Umyte jej auto. Upracte kuchyňu. Kúpte jeho obľúbený zákusok. Poskladajte bielizeň. Dajte najavo svoju úprimnú radosť z lásky a z toho že ste manželia.

Keď dnešnú úlohu splníte, odpovedzte si na tieto otázky:

• Zakladala sa vaša láska v minulosti na vlastnostiach a správaní vášho partnera alebo na vašej oddanosti?
• Ako môžete naďalej prejavovať lásku, ak nie je opätovaná spôsobom, v ktorý ste dúfali?

Ten, kto dúfa v Hospodina, bude zahrnutý milosťou. (Ž 32, 10)

Láska je starostlivá

Tak aj muži majú milovať svoje ženy ako vlastné telá. (Ef 5, 28)

Uvažujte o týchto dvoch scenároch. Mužovo staršie auto začne mať vážne problémy, tak ho vezme k opravárovi. Ten mu po prehliadke povie, že auto potrebuje generálku, čo by však výrazne zaťažilo jeho obmedzený rozpočet. Muž sa teda rozhodne auta zbaviť a svoje financie radšej investovať do nového. Znie to rozumne, však? Iný muž, strojník, si nešťastnou náhodou poraní ruku pri práci. Náhli sa do nemocnice, dá si ju zröntgenovať a zistí, že má zlomených veľa kostí. Hoci je nešťastný a ubolený, rozhodne sa použiť svoje úspory na to, aby mu kosti ponaprávali a zasadrovali a počas nasledujúcich mesiacov s obavami čaká, či sa ruka zahojí. Aj to vám pravdepodobne pripadá ako rozumné.

Problémom našej kultúry je, že k manželstvu zvyčajne pristupujeme ako v prvom scenári. Ako k niečomu, čoho sa možno zbaviť. Keď sa náš vzťah dostane do ťažkostí, cítime nutkanie vymeniť manžela či manželku za „novší model“.

No tí, čo takto uvažujú, nechápu význam puta medzi manželmi. Pravda je taká, že manželstvo je skôr ako druhý scenár. Sme jeden súčasťou druhého. Ak by ste si poranili ruku, určite by ste ju neodrezali, ale zaplatili by ste, koľko by ste si mohli dovoliť, za čo najlepšiu liečbu. To preto, lebo vaša ruka je pre vás neoceniteľná. Je súčasťou toho, čím ste.

A tak je to aj s vaším životným partnerom. Manželstvo je krásne tajomstvo, ktoré vytvoril Boh, keď spojil dva životy do jedného. Nemá len psychologickú, ale aj duchovnú a emocionálnu stránku. Delíte sa o dom, o posteľ, o priezvisko. Vaše identity sa spojili do jednej. Ak uspejete v práci, tešíte sa obaja. Keď sa jednému z vás stane tragédia, prežívate ju spoločne. No niekde cestou začínate pociťovať sklamanie. Váš vzťah sa naruší. Hovoríte si, že ste si zobrali nedokonalú osobu. To však nič nemení na skutočnosti, že váš partner je ešte vždy vašou súčasťou. V liste Efezanom (Ef 5, 28 – 29) sa píše:

„Tak aj muži majú milovať svoje ženy ako vlastné telá. Kto miluje svoju ženu, miluje samého seba. Ved nikdy nikto nemal svoje telo v nenávisti, ale živí ho a opatruje.“

Slovo opatrovať znamená aj „zohrievať“. Predstavte si novorodené dieťa, ktoré sa cíti osamelé, hladné a vystrašené, túži po tom, aby si ho niekto privinul. A potom ho čerstvá matka nežne zdvihne, kŕmi ho a láska (lTes 2, 7). Jej pozornosť a láskyplná oddanosť zohrieva dieťa fyzicky aj emocionálne. Toto je biblický obraz, ako by sa mali manžel a manželka navzájom opatrovať.

Život je studený a nepredvídateľný. Každodenný stres nás opotrebúva. Vzťahy môžu byť niekedy ťažké a namiesto hrejivých jarných dní prechádzajú obdobiami zimy. Sme zodpovední za to, aby sme pristupovali k svojmu manželovi či manželke nežne, láskavo, a tak mu/jej spríjemňovali život a zohrievali srdce.

Podstata tejto opatery spočíva v tom, ako sa vieme manžela/manželky dotýkať nesexuálnym spôsobom. Pristúpiť zozadu k manželke pri dreze a pobozkať ju na krk. Načiahnuť sa v aute a pohladkať ho po ramene. Objať manželku okolo pása, keď sedíte v cirkvi. Privinúť ju k sebe, keď spoločne pozeráte film. Zahŕňať sa navzájom hrejivou oddanosťou. Pamätajte, keď prejavíte lásku tomu druhému, prejavíte ju aj sebe.

Táto minca má však aj opačnú stranu. Ak sa nepekne zachováte k manželovi či manželke, urobíte zle aj sebe. Vaše životy sú teraz prepojené. Váš partner nemôže prežívať radosť alebo bolesť, požehnanie či prekliate bez toho, aby to neovplyvnilo aj vás. Ak na neho zaútočíte, akoby ste zaútočili na vlastné telo.

Je načase, aby ste umožnili láske zmeniť vaše zmýšľanie. Musíte si uvedomiť, že váš manžel či manželka je vašou súčasťou rovnako ako vaša ruka, oko či srdce. Aj ona potrebuje lásku a starostlivosť. A ak jej niečo spôsobí bolesť alebo trápenie, mali by ste sa o ňu postarať s rovnakou láskou a nehou, ako to robíte so svojím zraneným telom. Ak je on nejakým spôsobom zranený, mali by ste sa považovať za nástroj, ktorý pomáha priniesť do jeho života uzdravenie.

V tomto svetle pouvažujte o tom, ako pristupujete k telu vášho manžela či manželky. Ceníte si ho ako svoje vlastné? Pristupujete k nemu s úctou a nehou? Spája vás pôžitok? Alebo sa pri vás cítia v rozpakoch a trápne? Rovnako ako si ceníte a chránite svoje telo a staráte sa oň, aj ich by ste mali vnímať ako drahocenný dar.

Vždy, keď sa manžel pozrie do manželkiných očí, mal by pamätať na to, že „kto miluje svoju manželku, miluje sám seba“. A manželka by mala uvažovať o tom, že keď miluje jeho, miluje aj samu seba a ctí si seba samu.

Keď pozeráte na svojho životného partnera, pozeráte na časť seba samých. Takže sa k nemu správajte pekne. Hovorte o ňom s úctou. Starajte sa o svoju životnú lásku a dobre ju opatrujte.

DNEŠNÁ ÚLOHA

Ako by ste dnes mohli vniesť teplo do srdca a života svojho manžela či manželky? Využite príležitosť, čo sa naskytne, A NEČAKANE SA MANŽELA/MANŽELKY S LÁSKOU DOTKNITE. Vyberte si vhodné gesto, ktorým mu/jej úprimne poviete: „chcem si ťa opatrovať“.

Ked dnešnú úlohu splníte, odpovedzte si na tieto otázky:

• Ako ste sa rozhodli prejaviť starostlivosť o manžela či manželku?
• Čomu ste sa pritom naučili?

Ježiš sa ho spýtal: Čo chceš, aby som ti urobil? (Mk 10, 51)

Láska necháva vyhrať toho druhého

A nevyhľadávajte iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých. (Flp 2,4)

Ak by vás požiadali vymenovať tri oblasti, v ktorých sa vy a váš partner nezhodujete, asi by ste nemuseli veľa uvažovať. Ak by ste dostali chvíľu navyše, asi by pre vás nebolo ťažké napísať zoznam desiatich najdôležitejších položiek. A smutné je, že ak jeden z vás nezačne ustupovať, budú sa vo vašom dome stále objavovať rovnaké nezhody.

Žiaľ, zaťatosť je u manželov i manželiek štandardnou črtou. Brániť svoje práva a názory je základnou črtou ľudskej povahy. V manželskom vzťahu to však pôsobí kontraproduktívne, znechucujúco a oberá nás to o čas.

Iste, trvať na svojom nie je vždy zlé. Niektoré veci stoja za to, aby sme ich obhajovali a chránili. Svoje priority, morálku a poslušnosť voči Bohu by sme si mali strážiť vždy. No pričasto sa hádame pre hlúposti, ako sú maľovka na stene alebo výber reštaurácie.

Inokedy samozrejme, ide o viac. Jeden z vás by chcel ďalšie deti, druhý nie. Jeden z vás by chcel tráviť prázdniny v širšom rodinnom kruhu, druhý nie. Jeden by bol radšej, keby deti nechodili do školy, ale vzdelávali by ste ich doma, druhý nie. Jeden myslí, že je načase zájsť do manželskej poradne alebo sa väčšmi venovať duchovnému životu, druhý nie.

Hoci o týchto veciach nehovoríme každý deň, vynárajú sa a pretrvávajú. A zdá sa, že nikdy nedospejete k nijakému rozhodnutiu či kompromisu. Postavili ste si hlavu. Je to ako šoférovať so zatiahnutou ručnou brzdou.

Je len jeden spôsob, ako sa dostať z tejto patovej situácie – nájsť slovo, ktoré je opakom zaťatosti – slovo, s ktorým sme sa stretli, keď sme hovorili o vľúdnosti. To slovo je ochota.

Je to postoj a duch spolupráce, ktorý by mal preniknúť do našich rozhovorov. Pripomína palmu pri oceáne, ktorá odoláva najväčším víchrom, pretože sa vie pôvabne skloniť. A najlepším príkladom je Ježiš Kristus, ako sa píše v Flp 2, 5 – 11. Nasledujte jeho nezištnú lásku…

Boh mal právo odmietnuť stať sa človekom, no uponížil sa a urobil to – pretože to chcel. Mal právo, aby mu celé ľudstvo slúžilo, ale namiesto toho prišiel, aby slúžil on nám. Hoci mal právo žiť v pokoji a bezpečí, ochotne položil život za naše hriechy. Dokonca dobrovoľne znášal bolestné muky na kríži. Miloval, spolupracoval a bol ochotný namiesto vlastnej vôle plniť vôľu svojho Otca. Vo svetle tohto úžasného odkazu nám Biblia hovorí:* „Majte v sebe také zmýšľanie, aké zodpovedá životu v Kristovi Ježišovi“* (Flp 2, 5) – zmýšľanie naplnené ochotou, prispôsobivosťou a pokornou poddajnosťou. Znamená to obetovať pre dobro iných to, čo si máme právo nárokovať sami.

Ak obaja zostanete zaťatí a nepružní, vaše spory sa nikdy nevyriešia. No vo chvíli, keď jeden z vás povie „v tomto prípade som ochotný ísť tvojou cestou“, bude po spore. A hoci táto poddajnosť môže raniť vašu hrdosť a spôsobiť vám nepohodlie, urobili ste láskyplnú, trvalú investíciu do svojho manželstva.

„Áno, ale potom budem vyzerať trápne. Prehrám bitku a stratím kontrolu nad situáciou.“ Veď už ste sa strápnili vlastnou zaťatosťou a neochotou počúvať. Už ste prehrali bitku tým, že ste túto záležitosť povýšili nad svoje manželstvo a manželov či manželkin pocit vlastnej hodnoty. Stratili ste aj emocionálnu kontrolu, pretože ste povedali veci, ktoré sa toho druhého dotkli a zranili ich.

Múdre a láskyplné je začať pristupovať k sporom s ochotou nie vždy presadzovať svoje. To neznamená, že váš partner má za každých okolností pravdu alebo sa v tej záležitosti vyzná. Znamená to, že ste sa rozhodli brať veľký ohľad na jeho preferencie na znak toho, že si ho vážite. Naša ochota rešpektovať stanovisko manžela alebo manželky v mnohých prípadoch spôsobí aj to, že prestane vzdorovať a pouvažuje o situácii aj z nášho hľadiska.

Najlepšia rada lásky pochádza z Biblie, kde sa píše: „No múdrosť, ktorá prichádza zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, ohľaduplná, ústretová.“ (Jk 3, 17) Namiesto toho, aby ste k manželke či manželovi pristupovali ako k nepriateľovi či niekomu, pred kým musíte byť ostražití, začnite ho/ju brať ako svojho najbližšieho človeka, najváženejšieho priateľa. Berte jeho/jej slová veľmi vážne.

Nie, nebudete to vždy vnímať rovnako. Nepredpokladá sa, že každý z vás bude fotokópiou toho druhého. Keby to tak bolo, jeden z vás by bol zbytočný. Dvaja ľudia, ktorí by mali vždy rovnaké názory a všetko by vnímali z tej istej perspektívy, by nemali nič, čo by vzťah vyvažovalo a okoreňovalo ho. Vaša rozdielnosť je tu na to, aby ste načúvali a poučili sa.

Ste ochotní ponížiť sa, aby ste prejavili svojmu partnerovi lásku? Alebo sa odmietate podvoliť z pýchy? Z dlhodobého hľadiska – najmä z hľadiska večnosti – je to, že sa zrieknete svojich práv, láskyplný spôsob, ako potešiť človeka, ktorého milujete, a vzdať mu úctu. Bude to dobré pre vás i pre vaše manželstvo. Prestať bojovať môže byť v skutočnosti najlepšia cesta k väčšiemu víťazstvu.

DNEŠNÁ ÚLOHA

Prejavte lásku tým, že sa rozhodnete dobrovoľne podriadiť v oblasti, ktorá je vo vašom manželstve predmetom sporu. POVEDZTE SVOJMU PARTNEROVI ČI PARTNERKE, ŽE DÁVATE PREDNOSŤ JEHO/JEJ ŽELANIU.

Keď dnešnú úlohu splníte, odpovedzte si na tieto otázky:

• Akú záležitosť ste si zvolili?
• Čo vás stálo to, že ste ustúpili?
• Ako vám to pomôže v budúcnosti?

Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. (Rim 12,18)

Láska bojuje čestne

Ak je nejaký dom vnútorne rozdelený, taký dom nemôže obstáť. (Mk 3, 25)

Či sa nám to páči, alebo nie, konflikt v manželstve je jednoducho nevyhnutný. Keď ste uzavreli zväzok ako nevesta a ženích, spojili ste nielen svoje nádeje a sny, ale aj bolesti, obavy, nedokonalosť a emocionálne zranenia. Od chvíle, keď ste vybalili kufre po svadobnej ceste, sa začal skutočný proces nepríjemných zistení, aký hriešny a sebecký vie byť každý z vás.

Čoskoro každý z vás klesol v očiach partnera zo vznešeného piedestálu na zem. Vynútená blízkosť v manželstve začala obnažovať fasády, ktoré používate na verejnosti, a odhalila vaše súkromné problémy a utajované zlozvyky. Vitajte uprostred hriešneho ľudstva!

Búrky života začali skúšať a odhaľovať, akí skutočne ste. V rôznej intenzite vypukli pracovné nároky, zdravotné problémy, právne spory a finančné potreby a vo vzťahu nastal tlak a dusné ovzdušie. To pripravilo scénu na spory, ktoré medzi vami vypukli. Škriepili ste sa a bojovali. Pocítili ste bolesť, prežívali konflikt. Prechádza tým každá dvojica. Nie ste sami. Je to bežné. A nie všetky manželstvá prežijú.

Takže si nemyslite, že splnenie dnešnej úlohy zbaví vaše manželstvo všetkých konfliktov. Ide skôr o to, ako pristupovať ku konfliktu, aby ste z neho vyšli posilnení. Obaja. Spolu.

Najhlbšia, najničivejšia škoda, akú môžete spôsobiť (alebo ste už spôsobili) v manželstve, sa vynára v dusnom ovzduší hádky. Je to preto, lebo vtedy je naša hrdosť najsilnejšia a náš hnev je najintenzívnejší. Sme najsebeckejší a najviac náchylní odsudzovať. V našich slovách je najviac nenávisti. Manželstvo, ktoré je v pondelok skvelé, sa môže v utorok ocitnúť na okraji priepasti, ak sa rozpúta bezuzdný konflikt a ani jeden z nás nedokáže pribrzdiť.

No vstúpi láska a zmení situáciu. Pripomenie nám, že naše manželstvo je priveľmi cenné na to, aby sme dopustili jeho sebazničenie a že náš cit k partnerovi je cennejší než čokoľvek, pre čo sa hádame. Láska nám umožňuje dať do nášho vzťahu airbagy a ochranné zábradlie. Chráni náš súlad. Pripomína nám, že z konfliktu môže v skutočnosti vzísť aj niečo dobré. Manželia, ktorí sa naučia spracúvať konflikt, majú k sebe oveľa bližšie, ich vzťah je oveľa dôvernejší a hlbší.

No ako na to? Najrozumnejšie je naučiť sa hádať tak, že si stanovíme zdravé pravidlá. Ak nemáte vytýčené zásady, ako pristupovať k horúcim témam, po vypuknutí sporu sa neudržíte v rozumných medziach.

V podstate existujú dva druhy pravidiel na zvládnutie konfliktu, spoločné a osobné. Spoločné pravidlá sú tie, na ktorých ste sa dohodli vopred. Sú to pravidlá, čo platia počas každého sporu či ostrej hádky. A ak sa porušia, každý z vás má právo jemne, no rozhodne sa ich dožadovať. Mali by k nim patriť aj tieto:

• Nikdy sa nezmienime o rozvode.
• Nebudeme pripomínať staré problémy z minulosti, čo nemajú vzťah k predmetu sporu.
• Nikdy sa nebudeme hádať na verejnosti ani pred deťmi.
• Ak sa konflikt rozšíri na nebezpečnú úroveň, dáme si „oddychový čas.“
• Nikdy sa jeden druhého nedotkneme tak, aby sme si fyzicky ublížili.
• Nepôjdeme spať pohnevaní.
• Nevzdáme to. Nech už nás to bude stáť akékoľvek úsilie, problém si vyjasníme.

Osobné pravidlá sú pravidlá, ktoré môže človek uplatňovať sám. Tu sú niektoré najúčinnejšie príklady: Skôr ako prehovorím, budem počúvať. „Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu.“ (Jk 1, 19) Ten, kto začne pozorne počúvať ako prvý, je vo výhode. K citlivým témam by sme mali vždy pristupovať tak, že zdvorilo kladieme otázky namiesto toho, aby sme na základe domnienok obviňovali.

Napred si vyriešim vlastné problémy. „A prečo vidíš triesku v oku svojho brata a brvno vo vlastnom oku nezbadáš?“ (Mt 7, 3) Ak rýchlo priznáme, v čom sme pochybili, odzbrojíme partnera a zneškodníme muníciu, ktorú proti nám používal, a zároveň ho vedieme k tomu, aby sa zaoberal aj vlastnými chybami.

Budem hovoriť jemne a tichým hlasom.* „Vľúdna odpoveď odvracia zlosť, urážlivé slovo vzbudzuje hnev.“* (Prís 15,1) Ľudia majú pri hádke sklon napodobňovať toho, s kým sa hádajú. Čím agresívnejšie sa správame, o to sú agresívnejší aj oni. Ak sa správame pokorne a jemne, vedieme k tomu aj ich. Bez ohľadu na to, čo hovoríme, náš rečový prejav by mal byť podfarbený láskou.

Čestný boj znamená zmeniť zbrane a dôstojne vyjadriť nesúhlas. Budovať most, nie páliť ho. Láska nie je boj, no vždy stojí zato, aby ste za ňu bojovali.

DNEŠNÁ ÚLOHA

POROZPRÁVAJTE SA S MANŽELOM ALEBO MANŽELKOU O STANOVENÍ ZLATÝCH PRAVIDIEL RIEŠENIA SPORU.

Ak váš partner na to nie je pripravený, spíšte si vlastné pravidlá „hádky“. Rozhodnite sa nimi riadiť, keď sa vyskytne najbližší spor.

Keď dnešnú úlohu splníte, odpovedzte si na tieto otázky:

• Ak váš partner spolupracoval, ako zareagoval?
• Aké pravidlá ste si stanovili sami?

Buďte navzájom jednej mysle. (Rim 12, 16)