Spasenie znamená viac než len záchranu od pekla. Zahŕňa uzdravenie, oslobodenie a obnovenie človeka – až po večnú spásu. A základom tohto všetkého je viera, ktorá prichádza skrze počutie evanjelia. (Rim 10:17) Častokrát cez svedectvo niekoho, kto už stretol Ježiša.

V jadre evanjelia sú štyri základné fakty: Ježiš zomrel za naše hriechy, bol pochovaný, Boh ho na tretí deň vzkriesil, a skrze vieru v tieto fakty prichádza naše ospravedlnenie. (Rim 4:24–25)

Toto nie je odmena za naše skutky. Je to dar z milosti. (Ef 2:8–9)

Spása prichádza cez vyznanie ústami a vieru v srdci – že Ježiš je Pán, že žije. (Rim 10:9) Vtedy sa v srdci človeka rozsvieti svetlo: Ježiš je Mesiáš, Jeho smrť zmierila človeka s Bohom, odpustila hriechy. Zrazu vieš, že si pred Bohom ospravedlnený. Nie preto, čo si urobil, ale preto, čo urobil On.

Viera je kľúč, ktorý otvára dvere spásy. A za nimi začína úplne nový život.

Prečo sa niekto obráti k Bohu?

Možno preto, že si uvedomí vážnosť hriechu. Možno túži po zmene. Alebo hľadá zmysel života. Biblia hovorí, že každý, kto neuverí, je už odsúdený. (Jn 3:18) A zároveň ponúka dar – večný život. (Rim 6:23)

Obrátenie nie je len o tom, vyhnúť sa súdu. Je to o vstupe do vzťahu. Boh nás povolal do spoločenstva so svojím Synom. (1Kor 1:9) Keď človek pochopí, čo hriech spôsobuje – oddelenie od Boha – jeho srdce sa zlomí. (2Kor 7:10)

V prípade rozhodnutia obrátiť sa zo srdca, sa srdce začne premieňať, čiže dochádza k znovuzrodeniu.

Podstatou znovuzrodenia je, že duch človeka, ktorý bol zbavený života, opäť získal od Krista život. Večný život je v tom, že spoznáme Otca a Syna. (Jána 17:3) Smrť ducha znamená to, že stratil tento vzťah. Počas znovuzrodenia sa opäť napraví vzťah s Otcom skrze Syna: duch človeka ožije - získa večný život. (Ján 6:44)

Podobenstvo o márnotratnom synovi ukazuje, ako sa človek (nezávislý a vzdialený od Otca - Boha) vedome rozhodne vrátiť k Otcovi – prizná svoju zodpovednosť, vyzná svoje hriechy a prijme odpustenie. Zmenené srdce vedie k obnoveniu, dedičstvu a radosti. (Lk 15:11-32)

Boh čaká – nie s hnevom, ale s otvorenou náručou.

Obrátenie je viac než pocit – je to vedomé rozhodnutie. Znamená zmeniť smer života a ísť novou cestou, v súlade s Božou vôľou. Najčastejšie ide o proces, ktorý pozostáva z viacerých krokov.

Hebrejské slovo šúv (obrátiť sa) - znamená návrat, otočenie sa, obrátenie, čiže jednoznačne poukazuje na zmenu miesta.

Grécke metanoia (obrátenie) - ak niekto zmení svoj úmysel, rozmyslí si veci, niečo oľutuje, znamená zmenu zmýšľania.

Obrátenie zahŕňa: spoznanie hriechu; oľutovanie hriechov - trápi ho svedomie, k tomu je potrebná práca Ducha Svätého a Božieho Slova; vyznanie a odpustenie hriechov; rozhodnutie konať inak.

Skutočné obrátenie je hlboká vnútorná zmena v srdci, ktorá sa prejaví navonok – v skutkoch a v životnom štýle.

Skutočné pokánie sa pozná podľa ovocia. Nie podľa slov, ale podľa zmien, ktoré sa ukážu navonok. (Mat 3:8)

Zármutok podľa Božej vôle vedie k pokániu, ktoré vedie k spáse. Zmenené srdce prináša nový spôsob života, naplnený ovocím Ducha. Joel napísal: „Roztrhnite svoje srdce, nie rúcha.“ (Joel 2:13) To znamená – nestačí vonkajší dojem. Boh hľadá úprimnú premenu. Takáto premena je možná len vďaka Božej milosti.

On už zaplatil cenu. Nemusíme k tomu nič pridávať, nemusíme si to ničím zaslúžiť. Vďaka Jeho zásluhám sa pre nás každé požehnanie stáva dosiahnuteľné. My prijímame spásu skrze vieru a poslušnosť.

Slovo baptidzó znamená ponoriť (namočiť, zasvätiť, vnoriť). Krst je krok viery, nie formálny rituál. Spája sa s pokáním, vierou a odpustením hriechov.

Obrátenie a vodný krst spôsobia znovuzrodenie. Tí, ktorí prijali slovo, sa dali pokrstiť. Krst je prejavom rozhodnutia nasledovať Krista a vstúpiť do učeníckeho vzťahu.

Znovuzrodenie je taká nadprirodzená duchovná udalosť, ktorá nezopakuje naše narodenie biologicky, ale pôvodné, rajské narodenie, kedy Boh do prachu vdýchol „ducha života“.

Ponorenie do vody znamená stotožnenie sa s tromi dôležitými krokmi Kristovej obete na kríži: smrťou, pohrebom a vzkriesením. Ježišova obeť, smrť a vzkriesenie znamená objektívny základ znovuzrodenia človeka. Dostaneme druhý život - Ježišovu bezhriešnu, bezchybnú ľudskú prirodzenosť, požehnanú dráhu, ktorá sa sústreďuje na službu Pánovi.

• Stotožnenie sa s Ježišovou smrťou (Rim 6:7)

Smrť znamená smrť starého ega. Keď sa so smrťou stotožňujeme, vtedy prijmeme, že toto je náhradná smrť, osobne pre nás.

• Stotožnenie sa s Ježišovým pohrebom (Rim 6:6)

Pohreb znamená držať starú prirodzenosť vo smrti. Starý (zomrelý) človek musí ostať v stave, aby nedokázal pracovať, konať. Počas vodného krstu sa teda stotožňujeme s Jeho pochovaním, čím vyznávame, že Ježiš na seba vzal aj definitívne vylúčenie z Božej prítomnosti (lebo on išiel do pekla, na miesto zhromaždenia odtrhnutých od Boha).

• Stotožnenie sa s Ježišovým vzkriesením (ga 2:20, ga 3:27, kol 2:12)

Boží Syn sa opäť narodil v jednom novom človekovi, ba tá osoba sa znovuzrodila: získal božskú prirodzenosť, nový život. Človek má účasť na novom živote, ktorý Ježiš po svojom vzkriesení priniesol do viditeľného sveta.

Obrátenie je začiatok novej cesty. Kristov Duch zasadí do ducha človeka semeno znovuzrodenia, z ktorého vychádza nový život. „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie.“

Novozákonné ponorenie vovedie človeka k tomu, aby sa úplne stotožnil s Božím Synom. V znovuzrodení sme sa stali kristovskými ľuďmi, pretože sme si zobrali na seba Syna, ktorý sa stal človekom - stotožnili sme sa s ním.

Pri znovuzrodení sa do ducha človeka nasťahuje Duch života, ktorý je vlastne Duchom samotného Krista. Nosí charakter, prirodzenosť a vlastnosti Ježiša Krista. Vtedy sa stane, že sa dostaneme do osobného spoločenstva s Ježišom Kristom. Dostane sa do kontaktu aj s Ježišovou krvou. Táto krv je krvou zmierujúcej obeti, vďaka ktorej sa oslobodíme od hriechov a každého dôsledku hriechu. Táto krv obsahuje aj Ježišovu bezchybnú, bezhriešnu ľudskú prirodzenosť, dušu, život. Posilní sa v nás kristovská prirodzenosť, božský život a oslabuje sa naše padlé, skazené ja. (ga/2:20)

Znovuzrodením začína proces posvätenia. Posvätenie nášho ducha sme dostali ako dar z milosti, bez zásluh alebo úsilia. Ďalším krokom je posvätenie duše, kedy musíme dôsledne a vytrvalo spolupracovať s krvou pokropenia. Toto je životne dôležitá úloha počas celého nášho života. Premenenie, oslávenie nášho tela bude znamenať koniec nášho posvätenia, pri vzkriesení spravodlivých a pri vytrhnutí.