Požehnanie: Ako mať dostatok všetkého dobrého

Zaopatrenie znamená mať dostatok všetkého dobrého. Boh je Bohom zaopatrenia – chce, aby jeho deti mali naplnené potreby a žili v hojnosti. Veď sám zasľúbil: „Môj Boh vám splní každú vašu potrebu podľa svojho bohatstva v sláve skrze Krista Ježiša.“ (Flp 4:19)

Ak však vo svojom živote nezažívame dostatok, nie je to preto, že by Boh nechcel konať. Čo nám môže brániť prijať jeho zaopatrenie? A ako doň vstúpiť? Odpovede nájdeme v tomto pláne.

  1. 119. mar.
  2. 220. mar.
  3. 321. mar.
  4. 422. mar.
  5. 523. mar.
  6. 624. mar.
  7. 725. mar.

Boh ťa ochraňuje

Boh je Bohom požehnania. Nechce človeka nechať v nedostatku, ale ho zahrnúť dobrom. No človek sa od Neho odvrátil a tým sa dostal pod kliatbu, ktorá ho oddelila od požehnania. Biblia jasne ukazuje, že chudoba, neúspech či nedostatok sú dôsledkom kliatby. Človek stratil požehnanie, pretože neposlúchol Boha.

V Deuteronómiu 28 čítame, že ak nebudeme poslúchať Boha, príde kliatba – strata úspechu, zdravia, dobrých vzťahov a nádeje. No ak Ho budeme ctiť a nasledovať, príde požehnanie.

Dobrá správa je, že v Ježišovi Kristovi môžeme z tejto kliatby vystúpiť. Galaťanom 3:13-14 hovorí, že Ježiš sa stal kliatbou za nás, keď zomrel na dreve kríža, aby sme my mohli prijať požehnanie Abrahámovo.

Kríž nie je len symbolom utrpenia, ale aj víťazstva. V ňom je zlomená každá kliatba. Skrze vieru v Krista môžeme vstúpiť do Božieho požehnania – do zaopatrenia, hojnosti a života naplneného Jeho dobrotou.

Boh chce naplniť naše potreby. Možno o tom počuješ prvýkrát, možno si to nikdy takto nevidel. No je dobré nad tým premýšľať. Boh je Bohom požehnania, nie kliatby. Kliatba neprišla kvôli Bohu, ale kvôli človeku, ktorý sa od Neho vzdialil. Ak chceme žiť v požehnaní, potrebujeme prijať Boha, lebo On sám je požehnaním.

Filipanom 4:19-20 hovorí: „Môj Boh vám splní každú vašu potrebu podľa svojho bohatstva v sláve skrze Krista Ježiša.“ Náš Boh nie je vzdialený, je osobný, blízky, starostlivý. Napĺňa potreby tých, ktorí v Neho veria.

Na kríži Ježiš vzal na seba choroby, hanbu, chudobu, nedostatok. On sám schudobnel, aby nás obohatil. Boh má vždy viac než dosť a z Jeho hojnosti napĺňa aj naše životy.

Požehnanie je potrebné prijať vo viere. Inšpiráciou je nám Abrahám – muž, ktorý pôvodne žil pod kliatbou, bez zasľúbení. No Boh k nemu prehovoril, zjavil sa mu ako Boh požehnania a vyzval ho, aby Ho nasledoval.

Abrahám urobil krok viery. Nezostal pripútaný k náboženstvu, tradíciám ani zákonníctvu. Neuveril len v Boha – uveril Bohu. Dôveroval Jeho slovu a prijal Ho ako zdroj požehnania. A práve preto sa aj my môžeme vymaniť z kliatby, chudoby a nedostatku.

V Galaťanom 3:29 je napísané: „A ak ste Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia.“ V Kristovi dedíme všetky Božie prisľúbenia. Je ich mnoho, minimálne dvanásť základných, a všetky platia aj pre nás.

Preto v cirkvi predstavujeme Boha takého, aký naozaj je – nie podľa tradícií, ale podľa Jeho slova. On nie je Boh, ktorý berie, ale Boh, ktorý dáva. Ak sme Ho doteraz videli nesprávne, je čas na zmenu myslenia. Čas urobiť nápravu.

Boh nie je ten, kto berie – On dáva. Je dokonalým darcom.

Jakub 1:16-17 hovorí: „Nemýľte sa, bratia moji milovaní. Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, v ktorom niet premeny ani tieňa zmeny.“ Boh je zdrojom každého dobrého daru. Aj neveriaci zažívajú dobré veci – a aj to je z Jeho ruky, lebo Satan neprináša nič dobré. Je zlodej, vrah a klamár. No Boh prišiel, aby sme mali život v hojnosti.

Dôležité je prijať Ho s pokorou. Ak Ho vnímaš ako zlého, berieš Jeho meno nadarmo alebo sa Mu vysmievaš, nečakaj požehnanie. Možno máš dostatok vďaka vlastným schopnostiam, no mnoho ľudí príde o všetko – o zdravie, o silu, o rozum. Zostane im len prázdnota a horkosť.

Preto neváhaj. Boh je dobrý a túži, aby to každý spoznal.

Boh je dobrý. Jeho dobrota má viesť k poznaniu, že nás volá k sebe. Chce, aby sme Ho prijali, opustili zlé zmýšľanie, zbavili sa pýchy. On je darcom všetkého dobrého a stále je čas prijať Jeho lásku.

Ako je napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú.“ (1Kor 2:9) Ak Ho milujeme, prijali sme Ho a sme Mu verní, dáva nám viac, než si dokážeme predstaviť.

Život večný je zasľúbený. Keď opustíme toto telo, budeme s Pánom – a to je to najlepšie. No už tu na zemi môžeme zažívať Jeho zasľúbenia: vypočuté modlitby, zlomenie kliatby, uzdravenie, požehnanú rodinu, úspech v práci. To je Božie slovo. To je Božia vôľa.

Chceme byť svetlom a soľou, aby skrze nás plynulo Božie požehnanie. Keď Boh hovoril s Abrahámom (predtým Abramom), povedal mu príkaz: „Buď požehnaný.“ Abram poslúchol, vyšiel z Úru Chaldejského a kráčal cestou viery. Napriek hladu a nedostatku vo svete on mal riešenie – a stal sa veľmi bohatým. Jeho požehnanie rástlo – materiálne, duchovne i v rodine. Hoci čakal na splnenie Božieho prísľubu dieťaťa, zostal verný a nakoniec sa naplnilo aj to.

Je dôležité mať trpezlivosť a dôverovať, že Boh je darca, je dobrý, milostivý a dáva zaopatrenie.

„Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal všetkým duchovným požehnaním cez naše spoločenstvo v Kristovi v nebesiach. Veď ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil, aby sme boli pred ním svätí a nepoškvrnení v láske. Podľa milostivého rozhodnutia svojej vôle nás predurčil, aby sme skrze Ježiša Krista dostali synovstvo na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval vo svojom milovanom Synovi.“ Efezanom 1:3-6

Boh je požehnaný a nás požehnal vo všetkom – nielen duchovne, ale aj prakticky. Každá kliatba je zlomená a požehnanie prichádza. Ale nie každý je ochotný do tohto vstúpiť. Mnohí chcú požehnanie pre seba, pre rodinu, pre deti – a to je dobré! Ale Boh nás povolal k niečomu viac. Nechce, aby sme boli požehnaní iba pre seba, ale aby sme sa stali požehnaním pre iných.

Tak to bolo aj s Abrahámom. Boh mu nielen dal požehnanie, ale povedal mu aj: „Buď požehnaním.“ Preto máme siať dobro, máme dávať, lebo „kto skúpo seje, skúpo bude žať; kto štedro seje, štedro bude žať.“ (2Kor 9:6-8)

Boh je mocný rozmnožiť každý dar milosti, aby sme mali vždy dostatok na každý dobrý skutok.

Preto sa neboj dávať – či už materiálne, alebo duchovne, lásku, odpustenie, povzbudenie. Keď Boh dáva a my dávame, Boh rozmnožuje. Prichádza múdrosť, prichádzajú správni ľudia, vzťahy sa obnovujú, uzdravenie prichádza. Požehnanie nie je len o financiách – je to hojnosť v každej oblasti života. Aj celá tvoja domácnosť môže byť spasená!

Jedným z mien, ktorým sa Boh predstavil Abrahámovi, je El Shaddai – čo znamená Všemohúci, Vševládca, Ten, ktorý zaopatrí.

Boh sa predstavil ako Ten, ktorý má všetkého dostatok, ktorý naplní každú potrebu. Nemáš chorého Boha, nemáš Boha bez moci, ale Boha, ktorý je všemohúci a zaopatriteľ.

Prijmi pri čítaní Božieho slova Jeho zasľúbenia do svojho srdca, aby sa naplnili v tvojom živote. Nech skrze teba plynie požehnanie tam, kde máš dosah.

Denný plán čítania

  • Genesis 1
  • Genesis 2
  • Genesis 3