Sviatok trúbenia (Jom Terua) otvára jesenné sviatky podľa Božieho kalendára. Sviatok je známejší pod menom Roš haŠana (hlava roka), židovský Nový rok.

Nie je to len historická udalosť, ale „Boží signál“ v dejinách. V Leviticus 23:23–24 Boh prikazuje, aby bol siedmy mesiac, prvý deň, dňom trúbenia a svätým zhromaždením. V Písme je trúbenie vždy spojené s mimoriadnymi udalosťami – zhromaždením ľudu, varovaním pred súdom alebo korunováciou kráľa. Trúbenie šofaru symbolizuje duchovné prebudenie a výzvu k bdelosti, aby Boží ľud nezaspal v čase, keď sa napĺňajú prorocké udalosti.

Tento sviatok je v židovskej tradícii zároveň začiatkom desaťdňového obdobia pokánia a skúmania srdca pred Bohom, ktoré vrcholí Dňom zmierenia. Trúbenie vyjadruje aj volanie k pokániu, k návratu k Bohu, a k príprave na deň, keď bude Boh súdiť všetkých podľa ich skutkov. Prorocké texty (Joel 2:1–2; 1 Tes 4:16–17; 1 Kor 15:51–52) poukazujú na čas, keď Boží ľud bude zhromaždený a „trúba Božia“ zaznie pri vzkriesení a vychvátení.

Sviatok trúbenia nesie silný prorocký význam – je predobrazom posledných časov, kedy bude „otvorená kniha“, začnú sa posledné súdy a nastane korunovácia Mesiáša ako Kráľa kráľov. Biblické proroctvá jasne ukazujú, že naplnenie Božieho plánu pre tento svet prebieha presne podľa Jeho kalendára. Preto Jom Terua volá každého veriaceho k bdelosti a pripravenosti na stretnutie s Pánom.

Sviatok trúbenia nesie názov „Deň prebúdzajúceho trúbenia“ (hebr. Terua), pretože šofar symbolicky prelamuje duchovný spánok a volá Boží ľud, aby sa prebudil k novému životu. Prorok Izaiáš hovorí: „Tvoji mŕtvi ožijú... Prebuďte sa a plesajte, vy, čo bývate v prachu!“ (Iz 26:19) Trúbenie šofaru je v Písme spojené s hlasom, ktorý prebúdza zo smrti – fyzickej aj duchovnej, a pripravuje na veľké Božie zásahy v dejinách. V Novom zákone je tento obraz ešte jasnejší: „Pán s povelom, hlasom archanjela a trúbou Božou zostúpi z neba, a mŕtvi v Kristovi vstanú najprv.“ (1 Tes 4:16–17) Prebudenie je tak nielen osobným volaním k zmene, ale prorockou predzvesťou budúceho vzkriesenia.

Trúbenie zároveň znamená výzvu k pokániu, skúmaniu vlastného života a návratu k Bohu. Jom Terua otvára desať dní pokánia (Dni úcty), v ktorých je človek vyzvaný zmieriť sa s Bohom aj s ľuďmi, napraviť krivdy a očistiť srdce. Trúba má moc varovať, prebudiť a pripraviť Boží ľud na obdobie, ktoré príde – súd, očistu a príchod Mesiáša. Prorocké knihy (Joel 2, Amos 3:6–8, Jeremiáš 6:16–17) opakovane zdôrazňujú: kto nepočuje hlas trúby a neberie vážne výzvu k pokániu, nesie následky svojho rozhodnutia.

Sviatok trúbenia tak každoročne obnovuje vedomie, že život nie je samozrejmosť, ale príležitosť na duchovné prebudenie, premenu a návrat k živému Bohu. Každý, kto počuje hlas trúby, je pozvaný prijať odpustenie cez Krista, opustiť staré cesty a žiť v bdelosti, lebo deň Pánov sa blíži. Pre veriacich je tento sviatok pripomienkou, že pokánie nie je jednorazový akt, ale štýl života – cesta návratu, očisty a nového začiatku.

Sviatok trúbenia je podľa biblickej aj židovskej tradície spojený s predstavou „otvorených brán“. V Žalme 118 je výzva: „Otvorte mi brány spravodlivosti, aby som vošiel nimi a oslavoval Hospodina! To je tá brána Hospodinova, ktorou vchádzajú spravodliví.“ (Ž 118:19–20) Práve v tento sviatok sa obrazne otvárajú nebeské brány, aby mohli vojsť tí, ktorí sú očistení spravodlivosťou. V prorockom zmysle je trúbenie predzvesťou toho, že príde čas, keď Boh sám otvorí brány nového veku a oddelí spravodlivých od nespravodlivých. Kto prejde týmito bránami, ten vstupuje do spoločenstva s Bohom a získa podiel na Jeho kráľovstve.

Otvorené brány symbolizujú prístup k milosti, odpusteniu a k večnému životu. Proroci hovoria, že jedného dňa sa otvorí „brána spravodlivosti“ pre tých, čo zachovávajú Božiu pravdu: „Otvorte brány, aby mohol vojsť spravodlivý národ, ktorý zachováva vernosť.“ (Iz 26:2) Tento motív sa opakuje aj v Zjavení Jána: „Otvorili sa dvere v nebi...“ (Zj 4:1). Prorocké prepojenie sviatku trúbenia a otvorených brán ukazuje, že Boh pozýva každého k vstupu do Jeho prítomnosti – ale nie automaticky, ale na základe pokánia, viery a poslušnosti.

Sviatok trúbenia nám pripomína, že čas milosti a otvorených brán nie je nekonečný. Biblia učí, že prichádza chvíľa, keď sa dvere zavrú, ako pri podobenstve o desiatich pannách. (Mat 25:10–13) Kto využije obdobie trúbenia na návrat k Bohu a život v spravodlivosti, ten vojde, keď budú brány otvorené. Preto je tento sviatok volaním k rozhodnutiu – žiť tak, aby naše mená boli nájdené medzi tými, ktorí budú vpustení do Božieho kráľovstva.

Sviatok trúbenia je v židovskej tradícii nazývaný aj „Skrytý deň“ (hebr. Yom HaKeseh), pretože začína v čase nového mesiaca, keď je mesiac neviditeľný a jeho začiatok mohol byť určený iba svedectvom dvoch svedkov. Preto sa tento sviatok slávil ako „dlhý deň“, rozprestierajúci sa cez dva dni, pričom nikto nevedel presne „deň ani hodinu“ jeho začiatku. Tento detail má prorocký význam: Ježiš v evanjeliách hovorí o svojom návrate, že „o tom dni a hodine nevie nikto“. (Mat 24:36; Mk 13:32) Práve sviatok trúbenia je sviatkom, ktorý symbolizuje príchod Mesiáša v nečakanom čase.

Obraz skrytého dňa vyjadruje, že Božie konanie sa často deje v skrytosti, mimo pozornosti sveta, a že len pripravení budú schopní rozpoznať čas navštívenia. Prorok Sofoniáš varuje, že deň Hospodinov príde „ako deň hnevu, súženia a skazy, deň tmy a hustých mrakov, deň trúbenia a alarmu“. (Sof 1:14–16) Súčasne však Písmo zasľubuje, že spravodliví budú v tento deň ukrytí pod Božou ochranou: „Skry ma v skrýši svojho príbytku v deň pohromy“ (Ž 27:5); „Poď, môj ľud, vstúp do svojich izieb a zavri za sebou dvere; skry sa na chvíľu, kým neprejde hnev“. (Iz 26:20)

Sviatok trúbenia je preto volaním k bdelosti, očakávaniu a pripravenosti. Pripomína, že nikto nevie presne čas Mesiášovho návratu a že Boží zásah príde nečakane, no pripravení budú ukrytí a zachránení. Pre veriaceho znamená žiť každý deň tak, akoby mohol prísť Pán – v radosti a viere, že „v čase súženia ukryje svoj ľud“ a dvere Božej ochrany ostanú otvorené pre pripravených.

Sviatok trúbenia je v biblickom a židovskom chápaní spätý s pojmom „Deň súdu“ (Yom HaDin). Tradícia učí, že práve v tento deň sa v nebi otvárajú knihy – kniha života a kniha skutkov – a každý človek stojí pred Bohom ako pred sudcom. Prorocké videnie z Daniela hovorí: „Zasadol súd a boli otvorené knihy.“ (Dan 7:9–10) Sviatok trúbenia tak pripomína, že ľudský život nie je bez dôsledkov a každý čin, myšlienka i slovo sú zaznamenané pred Božou tvárou. Tento motív nachádzame aj v Zjavení Jána, kde je opísaný posledný súd: „A boli otvorené knihy... a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov.“ (Zj 20:12)

Tento deň je preto výzvou k pokore, sebareflexii a uvedomeniu si večného rozmeru života. Hlas trúby symbolicky otvára priestor pre úprimné zmierenie s Bohom, lebo nastáva čas, keď každý človek musí skladať účty zo svojho života. Prorocký rozmer sviatku trúbenia spočíva aj v tom, že po vytrhnutí začína pre Boží ľud súd pred súdnou stolicou Kristovou ešte pred večným súdom, ktorý čaká celé ľudstvo. Novozmluvné texty hovoria, že všetci „musíme predstúpiť pred súdnu stolicu Kristovu, aby každý dostal odplatu za to, čo konal v tele, či dobré alebo zlé.“ (2. Kor 5:10)

Sviatok trúbenia nás vedie k tomu, aby sme nepodceňovali čas milosti a pamätali, že naše rozhodnutia majú večné následky. Je to obdobie, keď môžeme zmeniť smer života, nechať sa očistiť a zapísať medzi tých, ktorí budú uznaní za spravodlivých.

„Otvorené knihy“ sú výzvou – získaj istotu, že tvoje meno je zapísané do knihy života cez vieru v ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Krista, kým je čas, lebo prichádza deň, keď budú knihy zatvorené a rozhodnutie bude konečné.

Sviatok trúbenia je úzko spojený s motívom svadby Mesiáša a jeho nevesty – Božieho ľudu („Ha Kiddushin“ – zasnúbenie), („Nesuin“ – svadba). V židovskej svadobnej tradícii má trúbenie šofaru význam oznamovania príchodu ženícha, ktorý si prichádza po svoju nevestu. Podobne Ježiš učil, že príchod Syna človeka bude ako príchod ženícha, ktorý príde v nečakanú hodinu, pričom len pripravení budú môcť vstúpiť na svadbu. (Mat 25:6–10) Pred svadbou ženích odchádza, aby pripravil príbytok pre svoju nevestu, a keď je všetko pripravené, na príkaz otca sa vracia za sprievodu trúbenia. Tento obraz Ježiš použil, keď povedal: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov... idem vám pripraviť miesto... prídem zasa a vezmem si vás k sebe.“ (Ján 14:2–3)

Trúbenie na Jom Terua je preto symbolom svadobného volania – výzvy pripraviť sa na stretnutie s Kráľom a byť pripravený na veľkú svadbu Baránka. V Zjavení Jána je tento motív rozvinutý do vízie nebeskej hostiny: „Radujme sa a veseľme sa... lebo prišla svadba Baránka a Jeho nevesta sa pripravila.“ (Zj 19:7–9) Svadba Mesiáša znamená naplnenie Božieho plánu vykúpenia, keď bude Cirkev (Jeho nevesta) navždy zjednotená so svojím Pánom. Je to zároveň predobraz večného spoločenstva s Bohom, do ktorého môžu vstúpiť len tí, ktorí získali čisté biele rúcho a ostali verní.

Sviatok trúbenia volá k duchovnej pripravenosti, očisteniu srdca a očakávaniu ženícha. Pripomína, že spoločenstvo s Bohom je vzťah založený na vernosti, očakávaní a dôvere, nie na náhodnom rozhodnutí. Každoročné trúbenie je svadobnou pripomienkou – len pripravení môžu vojsť do komnaty, keď sa zatvoria dvere. Pre veriacich je Jom Terua časom, kedy znovu obnovujeme zasnúbenie s naším Kráľom a pripravujeme sa na slávu večného stretnutia.

Sviatok trúbenia nesie v biblickej tradícii aj význam korunovácie Kráľa – momentu, keď je Pán Ježiš verejne uznaný za Vládcu celého sveta. Práve na Jom Terua boli podľa tradície v Izraeli korunovaní králi, pričom trúbenie na šofar bolo znamením, že začína nová vláda. V prorockom význame tento sviatok predobrazne ustanovuje Mesiáša ako Kráľa kráľov, ktorý po súžení príde „v moci a sláve“ ustanoviť svoje tisícročné kráľovstvo na zemi. Žalmista volá: „Boh vystupuje za radostného pokriku, Hospodin za zvuku trúby… spievajte Bohu, lebo On je Kráľ celej zeme.“ (Ž 47:6–8) Trúbenie nie je len varovaním či volaním k pokániu, ale aj oslavou a vyznaním Božej vlády nad svetom.

Korunovácia Mesiáša je ústrednou témou eschatologických proroctiev – „Na hlave mal mnoho korún… a na plášti a na bedrách napísané: Kráľ kráľov a Pán pánov“. (Zj 19:12,16) Prorok Daniel predpovedá, že Syn človeka dostane moc a vládu, ktorú mu nikto nevezme. (Dan 7:13–14) Sviatok trúbenia pripomína, že prichádza deň, keď všetky kráľovstvá a moci sveta podriadia svoju vládu Kristovi a každý jazyk vyzná, že On je Pán. Pre veriacich je Jom Terua výzvou obnoviť svoju vernosť Kráľovi, podriadiť mu svoj život a očakávať deň, keď bude verejne korunovaný.

Sviatok trúbenia je tak naplnením viacerých vrstiev – výzvy k bdelosti, očisteniu svojho rúcha v krvi Kristovej, pripravenosti, svadobnej radosti aj oslavného vyhlásenia: „On je Kráľ!“ Žiť v tomto vedomí znamená denne sa rozhodovať pre Božiu vládu v osobnom aj spoločenskom živote a očakávať deň, keď „za zvuku trúby“ príde Kráľ, ktorého kráľovstvo nikdy neskončí.