Každý Adamov potomok je kvôli prvotnému hriechu hodný trestu a smrti.

Prvotný hriech spočíval v tom, že človek urobil to, čo Boh výslovne zakázal. Namiesto dôvery sa rozhodol pre neposlušnosť.

Satanov zástupca – had – priniesol pochybnosť, nedôveru a túžbu po vyvýšení. Do srdca človeka vstúpila nevera, ktorá pretrhla spojenie s Bohom.

Nevera nie je len čin, ale duchovná realita s vážnymi dôsledkami: mzdou za hriech je smrť.

Základ obnovy nie je len v ľudskom rozhodnutí "napraviť sa", ale v Kristovej obeti, ktorá odstránila hriech z cesty. Na obnovenie vzťahu s Bohom bolo potrebné: zmierenie s Bohom cez obeť Ježiša a obnovenie spravodlivosti človeka cez vieru.

Človek nie je hriešny preto, že hreší – hreší preto, lebo je hriešny od narodenia. Zdedil hriešnu prirodzenosť.

Obnova spravodlivosti vyžaduje odstránenie hriechu a vieru. Boh sám, nezávisle od človeka, vyriešil problém hriechu. Človek na to musí odpovedať vierou.

Ježiš sa stotožnil s našou hriešnosťou a hriechmi. Zostúpil do Šeola, no Satan ho nemohol zadržať – bol bez hriechu, bol bezúhonný.

Jeho vzkriesenie je dôkazom, že výkupné za ľudstvo bolo zaplatené.

Ježiš bol obžalovaný kvôli našim hriechom. Vyšiel z väzenia – vstal z mŕtvych, no musel byť aj ospravedlnený pred Najvyšším súdom v nebi. Ako Veľkňaz vstúpil do nebeskej svätyne a obetoval svoju vlastnú krv na vrch truhly zmluvy.

Kristova výkupná obeť priniesla popri zmierení aj spravodlivosť a posvätenie.

Vy ste z neho v Kristovi Ježišovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha – spravodlivosťou, posvätením i vykúpením. 1. Korinťanom 1:30

Hebrejské cádák znamená spravodlivý, čistý. Grécke dikaiosyné znamená získanie späť spravodlivého stavu – byť prijatý, vhodný, spravodlivý pred Bohom.

Ospravedlnenie znamená: Boh nás oslobodzuje od obvinení a robí nás spravodlivými. Spravodlivosť je podmienkou vstupu do neba.

Ježiš je Sudcom ľudstva. Ten, kto verí v Jeho krv, môže už teraz na Zemi prejsť súdom s oslobodzujúcim rozsudkom kvôli náhradnej obeti vykúpenia a ospravedlnenia. Sudca už vyriekol môj rozsudok – ak verím v Ježišovu krv, nikto ma nemôže z tohto stavu vytrhnúť. Na konci vekov Boh – spravodlivý Sudca – rozdá korunu spravodlivosti tým, čo vytrvali. (2Tim 4:8, 2Tes 1:5)

Ježišova smrť a vzkriesenie potvrdili, že aj Otec aj Syn sú spravodliví.

Boh je svätý a hriech v jeho prítomnosti neobstojí.

Len skrze spravodlivosť, ktorú nám daroval, sa môžeme dostať do Jeho blízkosti.

Zákon bol daný Bohom, ale nie ako cesta k spaseniu. Boh vedel, že ľudstvo sa cez Zákon nedokáže ospravedlniť. Hranice Zákona boli dané, aby zadržiavali hriech. Zákon mal pripravovať cestu – k Mesiášovi, ktorý jediný naplnil všetku spravodlivosť. Mal rozbiť ilúziu, že to „zvládneme sami“.

Zákon nebol zlý – ukázal, aký Boh je: svätý, spravodlivý, oddelený od hriechu. Ale zároveň poukázal, že bez viery niet prístupu k Bohu.

Zákon je spravodlivý, ale neospravedlňuje. Je ako zrkadlo – ukazuje našu potrebu milosti. Jeho cieľom bolo viesť k viere, nie k výkonu.

Nie z vlastných síl, nie pre skutky, nie pre znalosť, ale vierou sme ospravedlnení. Adam padol, lebo neveril. Nás Boh volá späť – skrze vieru.

Človek potreboval život, lebo sa dostal do mŕtveho stavu. Zákon mu ho nemohol dať – mohol len ukázať, že nie je schopný ho dodržať.

Avšak na Zem prišiel Boží Syn, v ktorom nebol hriech, čiže nebola v Ňom smrť, preto vedel zákon dodržať tak, že skrze to získal zásluhy. Jeho spravodlivosť je nebeská, ale aj zemská, lebo na Zemi dokonale dodržal zákon.

Jeho zásluhy boli pripísané nám. Spravil s nami výmenu: On vzal našu smrť a dal nám svoj život.

Blahoslavený, komu je odpustené prestúpenie, ktorého hriech je prikrytý. Žalm 32:1–2

Spravodlivosť je prvý dar – charizma od Boha. (Rim 5:17) Boh ju dáva z milosti hriešnemu človeku, ak prejaví vieru v Ježišovu obeť. Ježišove skutky a zásluhy pripíše nám.

Abrahám dôveroval Bohu bez výhrad – a práve táto viera mu bola počítaná za spravodlivosť.

Boh očakáva našu úplnú poslušnosť z viery. Túto dôveru, úplné spoľahnutie sa na Neho, počíta Boh za spravodlivosť. Inak by sa človek nemohol dostať do vzťahu s Bohom. Človek je najprv spravodlivý, potom dostane spasenie.

Spravodlivý človek miluje spravodlivosť – spravodlivosť sa stáva jeho životným štýlom. Sila vzkriesenia nás uschopňuje konať spravodlivé skutky. Svätý Duch, ktorý vyniesol Krista zo smrti, vedie aj nás k spravodlivosti. Boh nás stvoril na dobré skutky, ktoré vopred pripravil, aby sme v nich žili. (Ef 2:10)

Keď nosíš rúcho spravodlivosti, môžeš smelo prísť pred Boha – si Jeho dieťa.

Kto hovorí, že zostáva v ňom, má aj sám žiť tak, ako žil on. 1. Jánov 2:6