Sejba a žatva – princíp, ktorý Boh vložil do stvorenstva. „Dokiaľ bude trvať zem, sejba a žatva, leto a zima, deň a noc neprestane,“ povedal Pán Noachovi po potope. Platí to vo všetkom – v prírode, v živote, vo vzťahoch, v duchovných i materiálnych veciach.

Čo zaseješ, to zožneš. Kto seje do tela, zožne porušenie. Kto seje do ducha, zožne život a požehnanie. Boh nás učí nielen siať, ale aj žať. No práve na žatvu často zabúdame. Sme naučení dávať na podporu Božieho diela. Ale vieme aj prijímať? Očakávame úrodu, alebo len stále sejeme bez viery, že raz príde čas žatvy?

Kazateľ hovorí: „Kto hľadí na vietor, nebude siať, kto hľadí na oblaky, nebude žať.“ Inými slovami – ak čakáš na ideálne podmienky, nikdy nič neurobíš. Sejba si žiada odvahu. A žatva? Tá prichádza s radosťou!

Žalmista píše: „Tí, ktorí sejú so slzami, budú žať s plesaním.“ Možno sejeme v čase nedostatku, možno je to obeta. Ale Boh je verný – prichádza čas, keď úroda dozreje. Keď nás Pán zavolá do žatvy.

A preto majme vieru! Nebuďme len rozsievači, ale aj ženci. Očakávajme Božie požehnanie. Lebo žatva je tu. Si pripravený?

Dlh – téma, ktorú sa oplatí preskúmať. Boh nikdy neplánoval, aby kresťania žili v dlhoch. Biblia hovorí jasne: „Budete požičiavať mnohým, ale nebudete si požičiavať od nikoho.“ (5.Mojžišova 15:6) Napriek tomu nás spoločnosť tlačí do opaku.

Nie každý dlh je rovnaký. Hypotéka či investícia do produktívnej technológie môže dávať zmysel. Ale požičať si na dovolenku či luxus? O pôžičkách treba uvažovať múdro.

Príslovia 22:7 varujú: „Boháč panuje nad chudobnými, dlžník je otrokom veriteľa.“ Kým splácame, časť nášho úsilia patrí niekomu inému. Nepracujeme pre seba, ale na splatenie dlhu. Môže byť dlh požehnaním? Nie. Božia vôľa je, aby sme neboli viazaní, ale žili v požehnaní.

Biblia tiež varuje pred ručením za iných. Ak prevezmeme cudzie záväzky, dávame svoj život do ruky iných. Preto si treba dobre rozmyslieť, komu dôverujeme. Správne hospodáriť znamená žiť v Božej múdrosti – bez pút dlhov, s rukami voľnými pre požehnanie.

Boh miluje radostného darcu. To nie je len príkaz, ale obrovské zjavenie – tajomstvo požehnania. Matúš 6:19–21 nám pripomína, aby sme si nezhromažďovali poklady na zemi, ale v nebi, lebo kde je náš poklad, tam bude aj naše srdce. Naše srdce vždy nasleduje to, kam smerujú naše dary.

V 2. Korinťanom 8. kapitole sa píše o macedónskych kresťanoch. Boli štedrí, pretože celý svoj život odovzdali Bohu. Chápali, že dávanie nie je len povinnosť, ale spôsob, ako napĺňať Boží plán. Nespoliehali sa na bohatstvo – ich pokladom bol Boh sám.

Štedrosť nie je o množstve, ale o postoji srdca. Keď dávame s radosťou, dávame Bohu priestor konať v našich životoch. Lebo kde je náš poklad, tam je aj naša budúcnosť.

Čo hovorí Biblia o téme desiatkov? List Židom 7 nám ukazuje, ako Abrahám priniesol desiatok Melchisedekovi, ktorý bol predobrazom Ježiša Krista. V Novej zmluve desiatok patrí Pánovi – prinášame ho do cirkvi, pretože cirkev je telo Kristovo.

Aj pri desiatku platí princíp sejby a žatvy. Desiatok ľuďom zabezpečí materiálne požehnanie, prechod z potreby do uspokojenia, do hojnosti. Okrem toho Boh zasľubuje aj ochranu a bezpečie pre tých, ktorí platia desiatok. Zabezpečuje, že získané požehnania dokážeme udržať, ba neustále zvyšovať dosiahnutú úroveň, nestaneme sa chudobnými, nepadneme späť.

Život viery sa začína v maličkostiach. Byť verný v malom znamená vedieť správne hospodáriť s tým, čo máme. Nie kradnúť, nie podvádzať. Máme s vďakou prijímať to, čo nám Boh dáva.

Ježiš učil, že vernosť sa skúša aj v cudzom. Nič na tomto svete nám nepatrí navždy, všetko je Pánovo. Ak vieme dobre spravovať to, čo nám bolo zverené, Boh nám zverí viac. Dávať znamená slúžiť – nie peniazom, ale Bohu.

Lepšie je dávať ako brať. A kto je verný v malom, ten dostane veľké požehnanie.

Boh je darca. My sme Jeho deti, a preto sme ako On – aj my sme darcami. Ak chceme prijať požehnania, ktoré nám Boh zasľúbil, musíme počúvať Jeho Slovo a nasledovať Jeho prikázania. Dávame podľa Jeho Slova, pretože Ho milujeme a túžime Ho poslúchať.

Keď dávame, Boh to vždy rozmnoží a požehná nás späť dobrou mierou.

Dávajte, a bude vám dané: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám. Lukáš 6:38

Slovo „almužna“ má grécky pôvod a znamená zľutovanie. Kedysi išlo o dar z milosti, dnes hovoríme o akejkoľvek pomoci tým, ktorí ju potrebujú.

Keď niekoho podporíme, dávame viac než len peniaze. Dávame požehnanie.

Ježiš povzbudzoval k štedrosti. Mária mu venovala vzácnu masť – niektorí to považovali za zbytočné, ale on videl jej úprimnosť. Chudobných máme vždy medzi sebou. Otvoríme im ruku?

Apoštoli na to nezabudli. Pavol zdôrazňoval, že pomoc biednym je súčasťou viery. Dajme teda s láskou. A Boh sa postará o zvyšok.