Manželstvo je vstup do zmluvy. A každá zmluva si vyžaduje obeť. Základ kresťanského manželstva je obeť Ježiša Krista. On položil svoj život, aby sme mohli vstúpiť do manželskej zmluvy tak, ako ju Boh ustanovil.

Muž a žena sa vydávajú úplne – položia svoj život jeden za druhého. Všetko, čo má manžel, patrí manželke, a všetko, čo má manželka, patrí manželovi. Zdieľajú každú oblasť svojho života.

Manželstvo nie je o tom, čo môžem získať, ale o tom, čo môžem dať. Dá sa na ňom pracovať, no najlepšie funguje z Božej milosti. A to vtedy, keď sa obaja vydajú Bohu aj jeden druhému.

Hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista Boh. (1.Kor 11:3) Podriadiť sa Bohu znamená podriadiť sa Jeho slovu a odvrátiť sa od diabla. (Jk 4:7)

Čím viac Slova budeš mať v sebe, tým viac sa budeš podobať na Krista. (Jn 8:31–32) Nenáviď hriech, miluj spravodlivosť a kráčaj v láske. (1.Jn 3:10)

Manželstvo stojí pevne, keď muž aj žena spoločne rozumejú, že podriadenie začína v bázni pred Kristom. (Ef 5:21–24)

Byť hlavou domácnosti neznamená byť diktátorom ani rohožkou. Je to autorita so zodpovednosťou. Rozhodovanie a riadenie spočíva na hlave. Muž má viesť rodinu v pravde a v úcte k Pánovi. Mal by jasne určiť smer: „Ja a môj dom budeme slúžiť Pánovi!“ (Joz 24:15)

Muž dvojitej mysle je nestály vo všetkom, čo robí. (Jak 1:8) Preto potrebuje pevný základ v Božom slove a rozhodnosť. Má byť príkladom Božieho muža, ktorý sa podriaďuje Pánovi vo všetkom. A má byť najnesebeckejším človekom v rodine. Hlava nerozhoduje nezávisle od tela. Rozhodnutia ovplyvňujú celú rodinu.

Boh povedal: „Učiním mu pomoc, ktorá by bola jemu roveň.“ (Gn 2:18) Manželka mu je pomocníčkou, aj ona je spoludedičkou milosti života. (1Pt 3:7)

Manžel by mal vedieť prijať podnety od manželky a zvážiť ich pri rozhodovaní. Tak ako žiadna časť tela nemôže nahradiť krk, tak ani nikto iný nevie poskytnúť takú podporu manželovi, ako jeho manželka.

Manželka povzbudzuje, podporuje a podopiera – aj keď ostatní, alebo on sám, o ňom pochybujú. Podriadenie si môže vyžadovať sebazaprenie, no ak vie, že manžel je podriadený Kristovi, dôveruje mu.

Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba. (Ef 5:25–33) To je vzor pre manžela.

Láska je obeť. Láska dáva. Túžba po uspokojení seba berie. Vzťah sa nedá nahradiť zážitkami a lásku nenahradí vášeň. Láska dáva identitu, bezpečie a stabilitu.

Žena potrebuje cítiť bezpečie v citovej, finančnej aj spoločenskej oblasti. Nevera otriasa bezpečím. A muž, ktorý neprevezme finančné bremeno, stráca autoritu v rodine. „Kto sa nestará o svojich domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.“ (1Tim 5:8)

Muž má opatrovať a starať sa o manželku ako o vlastné telo. (Ef 5:29) Mal by jej dať najavo, že má jedinečné postavenie. Manželka je mužovou slávou. Podľa toho, ako sa o ňu stará, bude žiariť alebo nie.

„A žena nech prejavuje mužovi úctu.“ (Ef 5:33) Podriadenie znamená rešpekt, bázeň a úctu. Nie zo strachu ani zastrašenia, ale vo viere.

Dobrá žena stojí za úspechom svojho muža. Dopomáha mu k nemu, či už v zákulisí, alebo na verejnosti. Má byť tímová hráčka – „robí mu dobre, nie zlé, po všetky dni svojho života“. (Prís 31:12) V manželstve môžu byť odlišné názory, no manželia nesmú ísť proti sebe.

Statočná žena z Prísloví 31 je požehnaním pre manžela, deti aj celé okolie. Má bázeň pred Bohom, hľadá Jeho múdrosť, pozná svoju hodnotu a chodí v požehnaní zmluvy. Preto dokáže požehnať aj ostatných.

Najväčším úspechom statočnej manželky je jej manžel. Muž, ktorý má správnu manželku, nepotrebuje uznanie od iných. A ak manželka prejavuje úctu mužovi, aj deti dostávajú dobrý príklad, ako prejavovať úctu Pánovi.

„Smrť a život sú v područí jazyka, tí, čo ho milujú, najedia sa jeho plodov.“ (Prís 18:21) Slová môžu manželstvo budovať alebo ničiť.

Slovo človeka je len také dobré, ako jeho charakter. Ježiš hovorí: „Z každého prázdneho slova vydáme počet.“ (Mt 12:36) Nedodržané slovo vytvára nedôveru.

Muž má svoju manželku chváliť – „Jej synovia povstávajú a nazývajú ju blahoslavenou, aj jej muž ju chváli.“ (Prís 31:28) Chvála je investícia, ktorá prináša úrodu. Platí to aj naopak – aj žena má chváliť svojho manžela.

A slová modlitby jeden za druhého prinesú zaručenú úrodu.

Na výchove sa podieľajú obaja – manžel aj manželka. Spolu učia deti poslušnosti a viere, pripravujú cestu pre ich spasenie.

Úlohou otca je byť prorokom, kráľom aj kňazom. Ako prorok predstavuje deťom Boha a učí ich príkladom. (Ef 6:4; Dt 11:18–21) Ako kráľ vedie domácnosť a nesie zodpovednosť za disciplínu. (1Tim 3:4; Gn 18:17–19; Heb 12:5–11) Ako kňaz sa modlí a prihovára za svoje deti. (Jób 1:5)

Úlohou matky je vedenie a manažovanie domácnosti pod vedením manžela. „Ústa otvára v múdrosti a na jazyku má láskavé poučenie.“ (Prís 31:26) Má viesť mladšie ženy k rozumnosti, k láske k mužom a deťom, k čistote a starostlivosti o domácnosť. (Tit 2:4–5)

Spolu – muž i žena – tvoria tím, ktorý vedie deti k Bohu a k životu v Jeho požehnaní.