Božia láska, agapé, je bezpodmienečná. Nie je z nás. Je darom. Človek dokáže milovať iba podmienene. Boh miluje bez zásluh.

Keď prijmeme Krista, Duch Svätý premieňa naše srdce. Staré hriešne túžby miznú. Božia láska sa vylieva do nášho srdca. Ak dovolíme, aby Božia práca v nás pokračovala, meníme sa od slávy do slávy.

Telo ustupuje, ovocie Ducha rastie, láska v nás sa posilňuje. Agapé nie je len o pocitoch. Vytvára schopnosť milovať aj tých, ktorí nás ohovárajú a urážajú. Práve v tých chvíľach sa ukáže, aká veľká je Božia láska v nás.

Bez lásky nemáme nič. Duchovné dary a poznanie pominú. Ale láska? Tá ostáva. Tu i vo večnosti.

Ak sa bude ovocie lásky prejavovať v našom živote, ostatní budú vidieť, že sme Božími deťmi. Ľudia poznajú Krista v nás nie podľa rečí, ale podľa toho, ako milujeme.

V gréčtine sú slová „radosť“ a „milosť“ prepojené. Milosť nie je povinnosť. Nie je vynútená. Je darovaná s radosťou. Biblia potvrdzuje, že kto zažije Božiu milosť, dotkne sa Božej radosti.

Radosť Pánova nie je závislá od okolností. Je súčasťou Božej prirodzenosti. A keď ju máme v sebe, vieme odpúšťať, vieme žehnať. Milosť vtedy plynie ľahko.

V Božej prítomnosti je plnosť radosti. A plnosť znamená naplnenie, kedy nám nič nechýba. Keď sme naplnení Božou radosťou, je to vidieť a je to počuť.

Božie kráľovstvo nie je o pravidlách a príkazoch. Je o spravodlivosti, pokoji a radosti v Duchu Svätom.

Šťastie je dočasné a ovplyvnené pocitmi. Radosť je večná. Keď príde ťažká chvíľa, keď sa cítime slabí, Božia radosť je ako sila, ktorá povstane v našom vnútri. Nedovolí strachu, pochybnostiam ani zúfalstvu vyhrať. Dáva nám pohľad za okolnosti – na Božiu odpoveď. Na zázrak, ktorý prichádza.

V gréčtine eiréné, v hebrejčine shalom. Pokoj, ktorý zahŕňa bezpečie, zdravie, hojnosť, priateľstvo, požehnanie.

Ježiš nám zanechal svoj pokoj. Nie taký, aký ponúka svet – povrchný, dočasný, krehký. Jeho pokoj je nadprirodzený. Vychádza zvnútra, nie z okolností.

Ľudia v Ježišovej prítomnosti nachádzali pokoj. A On chce, aby sme boli rovnakí. Aby sme prinášali pokoj tam, kde je chaos. Aby sme uvoľňovali konflikty, viedli ľudí k Bohu, šírili shalom.

Nečakaj pokoj od sveta. Buď nositeľom pokoja!

V pôvodnom texte sa spomína trpezlivosť. V gréčtine je spojená so slovom thümos – srdce, centrum emócií, hnevu. Trpezlivosť znamená veľkú schopnosť znášať. Človeka, ktorý ju má, nemožno ľahko vyviesť z rovnováhy.

Trpezlivosť je božská vlastnosť. Boh je trpezlivý s nami – zhovievavý, nesúdi rýchlo. Ako píše Peter: „A zhovievavosť nášho Pána považujte za spasenie.“ (2Pt 3:15)

A Pavol dodáva: „...so všetkou pokorou, miernosťou a trpezlivosťou, znášajte sa navzájom v láske.“ (Ef 4:2)

Pokora, krotkosť a trpezlivosť idú spolu. Sú kľúčom k duchovnej jednote. Nie sú len možnosťou – sú nevyhnutné, ak chceme prinášať ovocie.

Ovocie Ducha nie je pre nás. Nie je pre strom, ale pre tých, ktorí ho potrebujú. Má byť požehnaním pre druhých. Keď v nás rastie trpezlivosť, rastieme v láske. A láska robí cirkev silnou.

Dobrotu môžeme chápať ako milotu, láskavosť, spoľahlivosť, dobrosrdečnosť. Ale najpresnejšie ju vystihuje to, čo by malo byť naším cieľom – premeniť svoje schopnosti a možnosti na poklad pre druhých.

Nejde o to, aby nás zneužívali. Ide o to, aby sme boli užitoční. Cirkev je telo, a telo funguje, keď každý úd prispieva celku. Keď si ochotný slúžiť, keď si dostupný pre druhých, prinášaš požehnanie. Biblia hovorí: „Uvedom si teda dobrotu a prísnosť Božiu.“ (Rim 11:22)

Boh nie je len dobrý – On svoju dobrotu aktívne dáva. Všetko, čo má, dáva k dispozícii. Tak aj my máme žiť – pozerať sa na bratov ako na partnerov v Kristovi, slúžiť im, deliť sa o lásku, vedomosti, čas a aj financie, keď je to potrebné.

Dobrotivosť nie je len postoj. Je to čin. Nie je to len úsmev alebo milé slová. Je to ochota konať dobro, budovať druhých a byť darom pre svoje okolie.

Slovo pistis môžeme preložiť ako vernosť aj vieru – a práve spojenie týchto dvoch pojmov nám dáva hlbší pohľad na to, čo znamená žiť v skutočnej viere.

Viera je presvedčenie, ak niečomu veríme alebo sa necháme nahovoriť, no zahŕňa aj dôveru, poslušnosť a vernosť.

Veriaci človek nie je uzavretý, ale stále rastie, je učenlivý. Má schopnosť nechať sa formovať pravdou. No zároveň nie je ľahkoverný – neuverí každej senzácii, nebeží za bombastickými zjaveniami, ale je pevný vo viere a v učení, ktoré je zdravé a biblické.

Biblia nás varuje: „Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale budú si podľa svojich žiadostí zhromažďovať učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši.“ (2Tim 4:3)

Zdravá viera je zakorenená vo vernosti Bohu a Jeho pravde. Vernosť tiež prejavujeme voči ľuďom, ktorých Boh postavil do nášho života.

Nehľadajme len nové a vzrušujúce učenia. Držme sa pravdy, ktorú sme už počuli – a premeňme ju na životnú realitu. Buďme verní tým, ktorých Boh používa na naše vedenie. Nech je naša viera pevná, nezmietaná každým vetrom učenia.

Vernosť a viera idú ruka v ruke. Pravá viera nás robí pevnými a odolnými, aby sme neboli zvedení falošnými hlasmi, ale zostali ukotvení v Kristovi.

Krotkosť nie je slabosť – Ježiš aj Mojžiš boli opísaní ako krotkí, no zároveň boli silní vodcovia. Skutočná krotkosť znamená byť pokojný, sebavedomý, odolný voči provokáciám, no zároveň nežiť v pomstychtivosti. Nie sme pasívni – Krotký človek vie povedať „nie“, vie sa postaviť za pravdu, ale bez agresivity a hnevu.

Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie svojim dušiam. Matúš 11:29

Zdržanlivosť

Ide o sebadisciplínu, o sebakontrolu v každej oblasti života.

Pavol vysvetľuje zdržanlivosť na športovcovi, ktorý sa pripravuje na preteky: „Veď každý pretekár sa zdržiava všetkého; oni to robia preto, aby získali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný.“ (1Kor 9:25)

Zdržanlivosť nie je nanútená, ale vychádza zvnútra – z premieňaného charakteru človeka.

Ako rásť v krotkosti a sebakontrole? Odpúšťaj a nesústreďuj sa na pomstu. Nepodliehaj okamžitým emóciám, ale konaj s rozvahou. Trénuj disciplínu ako športovec – vedome ovládaj svoje túžby a reakcie. Nechaj sa viesť Duchom – ovocie Ducha dozrieva prirodzene, keď žiješ s Kristom.

Krotkosť a zdržanlivosť robia z človeka silného a vyrovnaného nasledovníka Krista, ktorý je pevný v pravde, ale zároveň vie konať s láskou a rozvahou.