Téma týždňa 45 Dávanie ako životný štýl

Boh je najväčší darca. Dáva preto, že to je Jeho prirodzenosť, nie preto, že musí. Sám Ježiš povedal, že ak aj ľudskí rodičia vedia dávať dobré dary, o čo skôr nebeský Otec tým, čo ho prosia. (Lk 11:13)

Boh Otec nám dáva zadarmo všetky veci — dokonca aj spasenie je dar, ktorý sme nedostali pre zásluhy, ale z milosti. Apoštol Pavol sa pýta: „Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko?“ (Rim 8:32)

Jeho túžbou je, aby sme prijali všetko, čo pripravil — veď „Jeho božská moc nám darovala všetko potrebné pre život a nábožnosť“. (2Pt 1:3)

Ježiš žil týmto princípom. Pomáhal, uzdravoval, tešil zlomených, sýtil hladných, zaodieval nahých. Nakoniec dal to najväčšie — svoj život, aby sme mali večný život. Sám povedal: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere“. (Jn 10:10)

Ak On dával, aj my môžeme dávať — a veriť, že Boh sa stará o nás ako Otec, ktorý rád dáva dobré dary.

Božia túžba je, aby si prospieval — duchovne, duševne aj materiálne. Písmo hovorí: „Prajem ti, aby si sa mal vo všetkom dobre a bol zdravý“. (3Jn 1:2) A Boh napĺňa všetky naše potreby „podľa svojho bohatstva v sláve“. (Flp 4:19)

Boh je zdroj požehnania, nie chudoby. Chudoba nie je zbožná ani Božia vôľa — „Hospodin ti dá silu nadobudnúť majetok“. (Dt 8:18) A Biblia ukazuje, že človek, ktorý chodí s Bohom, sa raduje z práce a z dobra, ktoré mu Boh dáva. (Kaz 5:17–18)

Keď chodíš v poslušnosti, Boh dá úspech dielu tvojich rúk a požehná ťa v krajine, ktorú ti dáva. (Dt 30:8–9) On je Otec, ktorý túži, aby si bol požehnaný — nie preto, aby si žil pre seba, ale aby si bol zdrojom požehnania pre iných.

Boli sme stvorení na Boží obraz. Hriech to narušil, ale v Kristovi bol tento obraz obnovený. „Veď aký je On, takí sme aj my na tomto svete“. (1Jn 4:17)

Boh chce, aby sme sa mu podobali aj v dávaní — v peniazoch, láske, odpustení, milosti, ochote. „Dávajte a bude vám dané“. (Lk 6:38) To nie je princíp straty, ale princíp rastu.

Ježiš učil svojich učeníkov dávať všetkým, ktorí prosia (Lk 6:30), dávať tak, ako oni sami zadarmo prijali (Mt 10:8), a mať srdce otvorené pre chudobných. (Mk 14:7)

Všetko, čo máme, pochádza od Boha — a On si pýta späť len malú časť, ako prejav vďaky a dôvery. „Nech každý prinesie dar podľa požehnania, ktoré mu dal Hospodin.“ (Dt 16:17)

Dávanie nie je povinnosť — je to spôsob, ako sa stávame podobnými Jemu.

Boh požehnáva vernosť a aktivitu, nie lenivosť. Usilovnosť vedie k hojnosti, lenivosť k chudobe. „Choď k mravcovi, lenivec“ (Prís 6:6) — príklad pracovitej a múdrej vytrvalosti.

Biblia je jasná: „Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje“. (2Tes 3:10) „Kto obrába pôdu, nasýti sa chlebom“. (Prís 28:19)

Keď pracujeme poctivo, bez toho, aby nás museli kontrolovať, keď si vážime prácu svojich rúk a keď vkladáme Boha na prvé miesto vo financiách, prichádza požehnanie.

Boh požehnáva pohyb. Kde je vernosť a činnosť, tam prichádza hojnosť.

Ježiš povedal: „Dávajte a bude vám dané: dobrou mierou, natlačenou, natrasenou a pretekajúcou.“(Lk 6:38) Boh pracuje podľa duchovného zákona sejby a žatvy: „Kto štedro rozsieva, štedro bude aj žať“. (2Kor 9:6)

Niekedy dávame so slzami, ale žneme s radosťou: „S plačom vychádza ten, čo rozsieva… s plesaním sa však vráti“. (Ž 126:6)

Rovnakou mierou, akou dávaš, dostaneš späť. Miera neznamená samotnú sumu, ale podiel — ako dávaš vzhľadom na to, čo máš.

Boh je verný a vždy naplní svoje zasľúbenia — On dá viac, než dáš ty Jemu, pretože Jeho príroda je dávať.

Čo človek seje, to bude žať. (Gal 6:7) Semeno rodí podľa svojho druhu — ak seješ dobro, dobro príde; ak seješ štedrosť, príde štedrosť. A prichádza v správnom čase. (Gal 6:9)

Písmo hovorí, že dar môže otvoriť dvere: prináša prosperitu (Prís 17:8), získava priazeň a priateľov (Prís 19:6; Prís 18:16), tlmí hnev (Prís 21:14).

Dávaj s čistým úmyslom a ochotným srdcom — Boh používa tvoje dary, aby ti otvoril nové cesty. A pamätaj na Ježišove slová: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“ (Mt 7:12)

Biblia hovorí o vdove, ktorá vhodila do chrámovej pokladnice dva haliere. (Lk 21:4) Ježiš jej dávanie vyzdvihol pred ostatnými. Boh nepozerá len na to, koľko dáš, ale z čoho dávaš.

Vdova zo Sarepty dala zo svojho nedostatku a potreby. Dala vzácne semeno v ťažkých časoch a dostala Božie hojné požehnanie do svojho života uprostred tohto ťažkého obdobia.

Keď dávaš s úprimným srdcom, Boh sa postará o tvoje potreby a dá viac, než potrebuješ.

Ježiš dával, ale dokázal aj prijať. Žena s alabastrovou nádobou, ktorá ho pomazala, si vážila Ježiša, Jeho prítomnosť. Prejavila mu vďačnosť a úctu. (Mt 26:6–13)

Dávanie je zrkadlom srdca. Dávaj s otvorenou dlaňou a otvoreným srdcom — tak, akoby si dával Pánovi.