Boh je najväčší darca. Dáva preto, že to je Jeho prirodzenosť, nie preto, že musí. Sám Ježiš povedal, že ak aj ľudskí rodičia vedia dávať dobré dary, o čo skôr nebeský Otec tým, čo ho prosia. (Lk 11:13)

Boh Otec nám dáva zadarmo všetky veci — dokonca aj spasenie je dar, ktorý sme nedostali pre zásluhy, ale z milosti. Apoštol Pavol sa pýta: „Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko?“ (Rim 8:32)

Jeho túžbou je, aby sme prijali všetko, čo pripravil — veď „Jeho božská moc nám darovala všetko potrebné pre život a nábožnosť“. (2Pt 1:3)

Ježiš žil týmto princípom. Pomáhal, uzdravoval, tešil zlomených, sýtil hladných, zaodieval nahých. Nakoniec dal to najväčšie — svoj život, aby sme mali večný život. Sám povedal: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere“. (Jn 10:10)

Ak On dával, aj my môžeme dávať — a veriť, že Boh sa stará o nás ako Otec, ktorý rád dáva dobré dary.

Božia túžba je, aby si prospieval — duchovne, duševne aj materiálne. Písmo hovorí: „Prajem ti, aby si sa mal vo všetkom dobre a bol zdravý“. (3Jn 1:2) A Boh napĺňa všetky naše potreby „podľa svojho bohatstva v sláve“. (Flp 4:19)

Boh je zdroj požehnania, nie chudoby. Chudoba nie je zbožná ani Božia vôľa — „Hospodin ti dá silu nadobudnúť majetok“. (Dt 8:18) A Biblia ukazuje, že človek, ktorý chodí s Bohom, sa raduje z práce a z dobra, ktoré mu Boh dáva. (Kaz 5:17–18)

Keď chodíš v poslušnosti, Boh dá úspech dielu tvojich rúk a požehná ťa v krajine, ktorú ti dáva. (Dt 30:8–9) On je Otec, ktorý túži, aby si bol požehnaný — nie preto, aby si žil pre seba, ale aby si bol zdrojom požehnania pre iných.

Boli sme stvorení na Boží obraz. Hriech to narušil, ale v Kristovi bol tento obraz obnovený. „Veď aký je On, takí sme aj my na tomto svete“. (1Jn 4:17)

Boh chce, aby sme sa mu podobali aj v dávaní — v peniazoch, láske, odpustení, milosti, ochote. „Dávajte a bude vám dané“. (Lk 6:38) To nie je princíp straty, ale princíp rastu.

Ježiš učil svojich učeníkov dávať všetkým, ktorí prosia (Lk 6:30), dávať tak, ako oni sami zadarmo prijali (Mt 10:8), a mať srdce otvorené pre chudobných. (Mk 14:7)

Všetko, čo máme, pochádza od Boha — a On si pýta späť len malú časť, ako prejav vďaky a dôvery. „Nech každý prinesie dar podľa požehnania, ktoré mu dal Hospodin.“ (Dt 16:17)

Dávanie nie je povinnosť — je to spôsob, ako sa stávame podobnými Jemu.

Boh požehnáva vernosť a aktivitu, nie lenivosť. Usilovnosť vedie k hojnosti, lenivosť k chudobe. „Choď k mravcovi, lenivec“ (Prís 6:6) — príklad pracovitej a múdrej vytrvalosti.

Biblia je jasná: „Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje“. (2Tes 3:10) „Kto obrába pôdu, nasýti sa chlebom“. (Prís 28:19)

Keď pracujeme poctivo, bez toho, aby nás museli kontrolovať, keď si vážime prácu svojich rúk a keď vkladáme Boha na prvé miesto vo financiách, prichádza požehnanie.

Boh požehnáva pohyb. Kde je vernosť a činnosť, tam prichádza hojnosť.

Ježiš povedal: „Dávajte a bude vám dané: dobrou mierou, natlačenou, natrasenou a pretekajúcou.“(Lk 6:38) Boh pracuje podľa duchovného zákona sejby a žatvy: „Kto štedro rozsieva, štedro bude aj žať“. (2Kor 9:6)

Niekedy dávame so slzami, ale žneme s radosťou: „S plačom vychádza ten, čo rozsieva… s plesaním sa však vráti“. (Ž 126:6)

Rovnakou mierou, akou dávaš, dostaneš späť. Miera neznamená samotnú sumu, ale podiel — ako dávaš vzhľadom na to, čo máš.

Boh je verný a vždy naplní svoje zasľúbenia — On dá viac, než dáš ty Jemu, pretože Jeho príroda je dávať.

Čo človek seje, to bude žať. (Gal 6:7) Semeno rodí podľa svojho druhu — ak seješ dobro, dobro príde; ak seješ štedrosť, príde štedrosť. A prichádza v správnom čase. (Gal 6:9)

Písmo hovorí, že dar môže otvoriť dvere: prináša prosperitu (Prís 17:8), získava priazeň a priateľov (Prís 19:6; Prís 18:16), tlmí hnev (Prís 21:14).

Dávaj s čistým úmyslom a ochotným srdcom — Boh používa tvoje dary, aby ti otvoril nové cesty. A pamätaj na Ježišove slová: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“ (Mt 7:12)

Biblia hovorí o vdove, ktorá vhodila do chrámovej pokladnice dva haliere. (Lk 21:4) Ježiš jej dávanie vyzdvihol pred ostatnými. Boh nepozerá len na to, koľko dáš, ale z čoho dávaš.

Vdova zo Sarepty dala zo svojho nedostatku a potreby. Dala vzácne semeno v ťažkých časoch a dostala Božie hojné požehnanie do svojho života uprostred tohto ťažkého obdobia.

Keď dávaš s úprimným srdcom, Boh sa postará o tvoje potreby a dá viac, než potrebuješ.

Ježiš dával, ale dokázal aj prijať. Žena s alabastrovou nádobou, ktorá ho pomazala, si vážila Ježiša, Jeho prítomnosť. Prejavila mu vďačnosť a úctu. (Mt 26:6–13)

Dávanie je zrkadlom srdca. Dávaj s otvorenou dlaňou a otvoreným srdcom — tak, akoby si dával Pánovi.