Narodenie a život Ježiša neboli náhodou. Biblické texty ukazujú presný plán. Izaiáš hovorí o panne, ktorá počne a porodí syna. Micheáš ide ešte konkrétnejšie a menuje miesto narodenia – Betlehem. Nejde len o symboliku, ale o overiteľné fakty v dejinách.

Evanjelium podľa Matúša sa sústreďuje na Jozefa. Zdôrazňuje, že dieťa nebolo počaté prirodzeným spôsobom. Mária bola tehotná zo Svätého Ducha. Proroctvo o Emanuelovi („Boh s nami“), sa naplnilo presne tak, ako bolo povedané.

Lukáš dopĺňa ďalší rozmer. Ježiš má byť z Dávidovho rodu a dostane jeho trón. Mária aj Jozef spĺňajú túto podmienku. Anjel jasne pomenúva identitu dieťaťa: Ježiš, Syn Najvyššieho, Syn Boží. Nie obrazne, ale reálne.

Narodenie Ježiša teda nebolo náhodné. Každý detail zapadá. Boh splnil, čo sľúbil, v konkrétnom čase, na konkrétnom mieste a konkrétnym spôsobom.

Ján opisuje niečo, čo presahuje bežné chápanie. Slovo, ktoré bolo u Boha, sa stalo telom. Nejde o to, že Boh si len obliekol ľudský vzhľad. Boží Syn sa stal skutočným človekom.

Ježiš sa narodil ako človek. No bol počatý z Ducha Svätého. Preto môže byť súčasne Božím Synom aj ľudským synom. Prijal podobu sluhu, stal sa podobným ľuďom a žil ako človek. List Filipanom hovorí o vedomom rozhodnutí. Zrieknutie sa slávy. Pokorenie. Žiadna výhoda, žiadne obchádzanie reality ľudského života. Kolosanom ho opisuje ako obraz neviditeľného Boha. Nie oddeleného od sveta, ale vstupujúceho priamo doň.

Len takto mohol prísť niekto, kto nás naozaj pochopí a zároveň nás zachráni.

Boh nezostal len pri slovách o láske. Evanjeliá hovoria o čine. Boh dal svojho Syna. Poslal ho ako riešenie problému, ktorý človek sám vyriešiť nedokázal.

Ježiš prišiel ako človek. Bol podobný každému z nás, okrem hriechu. Len tak nás mohol vykúpiť. V Liste Rimanom sa píše, že Boh odsúdil hriech v tele. Neignoroval ho, neprehliadol. Riešil ho spravodlivo. A v Prvom liste Jána čítame, že Ježiš je zmiernou obeťou.

Vykúpenie znamená, že cena bola zaplatená. Diabol nemá nárok na to, čo bolo vykúpené. To je prejav Božej lásky aj spravodlivosti v jednom.

Ježiš sám hovorí, že neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil. Jeho poslušnosť nebola formálna. Bola úplná. Židom hovorí, že skrze poslušnosť sa stal pôvodcom večnej spásy. To znamená, že záchrana má svoj pôvod v jeho rozhodnutí poslúchať Otca až do konca.

Filipanom to pomenúva priamo. Poslušnosť až na smrť, a to smrť na kríži. Kríž nebol zlyhaním misie, ale jej naplnením. Cez poníženie prišlo povýšenie človeka.

Boh vymyslel cestu záchrany tak, aby bola účinná. Teraz ide o to, aby sme jej uverili a prijali ju ako hotové riešenie.

Človek sa ocitol oddelený od Boha. Hriech, osobný aj dedičný, vytvoril reálny problém. Riešenie nespočívalo v snahe človeka, ale v zásahu z Božej strany.

Peter píše, že sme boli vykúpení drahou krvou Krista. Kolosanom dodáva, že skrze neho Boh zmieril všetko so sebou. Nejde len o odpustenie, ale o obnovený vzťah skrze Ježiša Krista.

List Rimanom hovorí, že zmierenie prišlo v čase, keď sme boli nepriatelia. Nie po zlepšení správania, ale skrze smrť Syna. Kríž preto nie je porážka. Je miestom víťazstva spravodlivosti a milosti.

Boh sa dnes na človeka nepozerá cez jeho zlyhania, ale cez obeť Ježiša Krista. Trest bol vykonaný. Spravodlivosť naplnená. Zmierenie je realitou. Stačí ho prijať.

Prázdny hrob mení všetko. Anjel sa pýta jednoduchú otázku: prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Ježiš nezostal v hrobe. Bol vzkriesený.

List Rimanom spája jeho vzkriesenie s naším životom. Tak ako bol vzkriesený on, aj my môžeme žiť novým životom. Nie teoreticky, ale reálne.

Pavol hovorí o Kristovi ako o prvotine. To znamená, že vzkriesenie je tu aj pre ďalších. Vzkriesenie potvrdzuje víťazstvo nad smrťou.

Vykúpenie má cieľ. Nie je ním len odpustenie hriechov. Ján píše, že tým, ktorí prijali Ježiša, bolo dané právo stať sa Božími deťmi. Božími deťmi sa však nestávame automaticky, ale prijatím Ježiša ako svojho osobného spasiteľa.

Rimanom hovorí o Duchu synovstva. O vzťahu, v ktorom voláme Abba, Otče. Už nie ako otroci, ale ako synovia. Galaťanom to potvrdzuje. Naša identita sa mení.

Byť Božím dieťaťom znamená patriť do rodiny. Mať prístup k Bohu. Mať dedičstvo. Prvý list Jána vyzýva: pozrite, akú veľkú lásku nám dal Otec.

Cieľom vykúpenia je nová identita. Synovia a dcéry skrze Ježiša. A z tejto pozície môžeme žiť, slúžiť a niesť to, čo sme sami prijali.