Sú tri základné spôsoby, akými môže každý človek na tejto zemi zakúsiť, že Boh je živý: príroda, história a svedomie.

„Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí.“ (Rim 1:20)

Príroda a vesmír hovoria o Božej prítomnosti a moci. Od nekonečného priestoru galaxie až po najmenší detail života – všetko nesie odtlačok Stvoriteľa.

História dokazuje, že Boh je Pánom. Dejiny sa menia, ale jeho plán zostáva.

A nakoniec – svedomie. Hlboko v nás sa ozýva hlas, ktorý pozná rozdiel medzi dobrom a zlom. Tento vnútorný morálny zákon je odrazom Božieho obrazu v nás, neklamným svedectvom jeho existencie.

„Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boží, ktorý je v lone Otca, nám ho zjavil.“ (Ján 1:18)

Ježiš je dokonalým zjavením Otca. Prišiel s jediným zámerom – ukázať nám Boha ako Otca.

„Nik nepríde k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14:6)

A Pavol to v Prvom liste Timotejovi vyjadril jasne:

„Je len jeden Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus.“ (1Tim 2:5)

Ak chceme poznať Boha, vedie k nemu jediná cesta – cez vzťah s Ježišom Kristom.

Písmo je úplné, komplexné a dokončené zjavenie o Bohu. Dal sa nám spoznať jasne a zrozumiteľne – skrze Bibliu, svoje Slovo.

Ako kresťania k Biblii pristupujeme vierou. Veríme, že je inšpirovaná. Veríme, že je pravdivá. Veríme, že je autoritou.

„Celé Písmo je Bohom vnuknuté...“ (2. Timotejovi 3:16)

Preto je dôležité čítať Bibliu s otvoreným srdcom, s hladom po pravde. Správne ju vykladať. A predovšetkým – žiť podľa nej.

Ďalším spôsobom, ako môžeme zakúsiť, že Boh je živý, sú zázraky.

Zázrak je oknom do nadprirodzeného sveta. Pre nás je výnimočný, pre Boha prirodzený. My ho voláme zázrak, on ho vníma ako bežnú súčasť svojej moci. Zázraky narúšajú prírodné zákony, ale keďže ich autorom je Stvoriteľ, nie sú pre neho ničím neobvyklým. Sú zjavením jeho moci a prítomnosti.

Ježiš konal nespočetné zázraky. Uzdravoval, vyslobodzoval, kriesil mŕtvych. Evanjeliá sú plné divov – slepí videli, hluchí počuli, chromí chodili, malomocní boli očistení. Ľudia boli uzdravení len tým, že sa ocitli v jeho blízkosti.

A zázraky sa nedejú len v biblických časoch. Boh koná aj dnes. Jeho moc je živá, jeho sila neochabla. Stále mení životy, stále uzdravuje, stále koná to, čo je pre nás nemožné.

Na vlastnom živote môžeme zakúsiť, že Boh je živý – prostredníctvom modlitby.

Modlitba je komunikačný nástroj. Je to rozhovor s Bohom. Vzťahy sa budujú cez rozhovor, a rovnako je to aj s Bohom. Modlitba nie je len spôsob, ako si niečo vyprosiť. Je investíciou do hlbšieho vzťahu. Boh túži, aby sme ho cez modlitbu spoznávali, aby sme k nemu hovorili – a aby on mohol hovoriť k nám.

Každý, kto úprimne volá k Bohu, skôr či neskôr zakúsi, že Boh odpovedá. To je jasný dôkaz, že je živý a že nás miluje. Jeho odpovede nám dávajú odvahu, posilňujú našu vieru a pripomínajú, že jeho prítomnosť je skutočná.

Duch Svätý je náš osobný sprievodca zjavením. On sprostredkováva Boží život a jeho prítomnosť v nás.

Boh hovorí k našim srdciam a vedie nás cez svojho Ducha. Keď cítime jeho usmernenie, keď v dôležitých rozhodnutiach zakúšame jeho múdrosť, môžeme si byť istí – Boh je skutočne živý a aktívny.

Jedným z najväčších dôkazov Božej prítomnosti je premena ľudí, ktorí v Kristovi nachádzajú nový zmysel života. Keď Boh vstúpi do nášho srdca, mení nás zvnútra. Dáva nám nové srdce, novú perspektívu, nový život.

Vzťah s Bohom nie je len teória – stojí na osobnej, hlbokej a premieňajúcej skúsenosti.