Pamätaj na všetky cesty, ktorými ťa viedol Hospodin... aby ťa pokoril a skúšal. 5. Mojžišova 8:2

Znie to drsne, ale za tým je láska. Na púšti sa človek osekáva od všetkého zbytočného. Púšť nie je trest. Je to príprava. Boh ťa tam nevedie, aby ťa zničil, ale aby ťa posilnil.

Tak ako Ježiš, po naplnení Duchom bol vedený na púšť, no po štyridsiatich dňoch sa vrátil v moci Ducha. Nie zničený, ale pripravený.

Ak prechádzaš suchým obdobím, nevzdávaj sa. Z púšte sa nevychádza slabší – ale silnejší a pripravený na novú sezónu.

Na púšti sa dá prežiť len jedným spôsobom – dôverou.

Izrael to musel pochopiť. Na každý deň dostali len toľko manny, koľko práve potrebovali. „Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.“ (Mt 6:33) To je princíp púšte. Boh ťa učí: Ja som tvoj zdroj.

Pavol to pochopil – „Viem žiť v nedostatku aj v hojnosti...všetko vládzem v Kristovi.“ (Flp 4:12–13) Púšť je Božia škola dôvery. Kto ňou prejde, už nebude pochybovať, že Boh je verný.

V stíšení a dôvere bude vaša sila. Izaiáš 30:15

Keď dokážeš odrezať vonkajšie vplyvy a stíšiť sa, vieš lepšie počuť Boží hlas.

Tak ako Eliáš, keď vietor, zemetrasenie aj oheň prešli – a Hospodin nebol v nich. Nie v búrke, nie v hluku, ale v tichom jemnom hlase. Až ticho prinieslo zjavenie.

Ježiš tiež odchádzal na pusté miesta. No nie kvôli úteku, ale kvôli spoločenstvu s Otcom. Tam sa obnovoval, tam počul Jeho hlas. Ak chceš počuť Boha, nečakaj na zázrak – čakaj v tichu. Ticho nie je prázdno. Je to miesto, kde dávaš Bohu priestor prehovoriť.

Mannu im zosielal ako dážď, aby sa najedli, dával im nebeské obilie. Žalm 78:24

Keď sa všetko okolo vysuší a ty nevieš, z čoho žiť, Boh otvorí nebo. Izrael dostával mannu každý deň. Nie do zásoby, len na dnes – aby sa naučili dôverovať.

Ježiš povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladný.“ (Jn 6:35) On je tvoj každodenný pokrm. Nie vždy sa hneď zmenia okolnosti, ale oživí tvoje vnútro.

„Človek nebude žiť len z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4:4) Ak máš pocit, že nič nemáš, otvor Božie slovo. Tam je manna – čerstvá každé ráno.

Keď si na dne, spomeň si na Mojžiša. Udrel do skaly – a tiekla voda. A Pavol píše: „Tou skalou bol Kristus.“ (1 Kor 10:4) Skala, ktorá šla s nimi cez púšť. Zdroj, ktorý sa nestratil.

Boh hovorí: „Chudobní a biedni hľadajú vodu... Ja, Hospodin, ich vyslyším.“ (Iz 41:17) Aj keď máš pocit, že si sám, On je blízko. Niektoré zázraky sa nedejú mimo púšte – ale priamo v nej.

Skala je Kristus. Z nej tečie život. A kto sa jej drží, ten nezostane smädný.

Keď príde oheň, nemusí ťa spálil. Niektoré sú na to, aby ukázali, že Boh je s tebou.

Sedrach, Mešach a Abed-Nego boli uprostred pece, no oheň ich nepoškodil. Prečo? Lebo tam s nimi bol niekto „na pohľad podobný synovi bohov“. (Dan 3:25)

„Keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa,“ sľubuje Boh. (Iz 43:2) Oheň skúšky ukáže, že tvoja viera má hodnotu. Pavol to cítil: „Sme stiesnení, ale nie bez východiska; zrazení, ale nehynieme.“ (2. Kor 4:8–9)

V ohni sa ukáže, že On je naozaj s tebou.

Každá púšť má koniec.

Po štyridsiatich rokoch Boh povedal Jozuovi: „Vstaň a prejdite cez Jordán.“ (Joz 1:2) Z púšte sa nevychádza zlomený, ale pripravený.

„Skúška vašej viery pôsobí trpezlivosť.“ (Jak 1:3) A keď trpezlivosť dozreje, prichádza ovocie – zasľúbenie.

Boh vie, čo robí. „Tým, ktorí milujú Boha, všetko spolupôsobí na dobré.“ (Rim 8:28) Ak sa držíš viery aj uprostred sucha, neostaneš tam. Z púšte sa vraciaš silnejší – pripravený vstúpiť do svojej zasľúbenej zeme.