Odpovede na biblické otázky

Nie. Ráchelina smrť bola zapríčinená nerozvážnymi Jakobovými slovami “u koho nájdeš svojich bohov, nech zomrie”. Nevedel, že sa jedná o Ráchel.

Keby Mojžiš povedal faraónovi, že chcú natrvalo odísť, pravdepodobne by ich vôbec nechcel pustiť. Mojžiš sa iba rozhodol ísť cestou menšieho odporu. Za 3 dni by sa vzdialili natoľko, že by mali dostatočný náskok na to, aby ich Faraón nedobehol.

Pokiaľ sa jedna o vašu otázku s faraónom, odpoveď je nasledovná: Faraón si najprv zatvrdil srdce sám, bol pod vplyvom egyptských čarodejníkov. Vplyv ich mágie a okultizmu ho zatvrdil voči Bohu. Keď je neskôr napísané, že Hospodin zatvrdil jeho srdce, Môžeme to chápať tak, že už sa dostal do takého stavu, kedy sa už nevedel obrátiť. Podľa Rimanom 2 nás k pokániu vedie Božia dobrota. Pre neho už neexistovala žiadna milosť. Z Biblie vieme pochopiť, že ľudia sa môžu dostať do takého stavu, z ktorého sa už nevedia obrátiť.

Pokiaľ sa jedná o priazeň, ktorú získal Izrael od Egypťanov, môžeme to chápať tak, ako súčasť požehnania. Medzi znaky Abrahámovho požehnania patrí aj priazeň v očiach Boha aj v očiach ľudí.

Aj váš pohľad na vec, ktorý vy hovoríte, je zaujímavý. Je aj sčasti pravdivý. Ak ale chceme príbeh posúdiť objektívne, musíme chápať, že Egypt bol svetovou mocnosťou. Bol to v tom čase najmocnejší národ. Jeho kultúra ovplyvňovala okolitý svet. Tiež aj jeho náboženstvo. Vo väčšine prípadov sa 10 egyptských rán vykladá ako súd nad hlavnými 10 božstvami starovekého Egypta. Tiež to môžeme chápať tak že Boh Izraela chcel dať celému svetu na známosť, že on je jediný zvrchovaný Boh a pán celej zeme. V starovekých kultúrach bol prvorodený syn vždy najdôležitejší, bol dedičom všetkého.

V biblickom chápaní synovstva, resp. dedičstva je klúčova pokrvná linia, z ktorej daný človek pochádza. Takže všetci sme podľa prirodzeného pôvodu synovia Adama, a Noacha, ale ďalej sme synmi Sema, Chama, alebo Jafeta, ktorí boli Noachovi synovia. V Matúšovom evanjeliu Ježišov rodokmeň začína od Abrahama, teda jeho synom. Určenie synovstva je dodnes v Izraeli dôležitá otázka. Napr. kto pochádza z Levitského pokolenia, ďalej kto z Levitov je v Áronovskej línii, lebo židovské kňazstvo pochádza výlučne z Áronovskej línie Levitov.

Tak v prvom rade ju určite nespálili zaživa. To robili pohania. Napríklad filištíni spálili Samsonovu ženu zaživa. Spálenie mohlo byť nejakou formou súdu alebo očistenia zeme od jej hriechu. V Judaizme dodnes nie je dovolené spáliť telo človeka, ukladajú ho do zeme. Takže mohlo to s týmto súvisieť.

Malomocenstvo je infekčná nákazlivá choroba. Dnes to voláme lepra. Dnes sa už malomocenstvo dá liečiť antibiotikami, ale kedysi to tak nebolo. To, že sa malomocný stal nečistý, poukazuje na jeho stav. Nemohol sa stretávať s ostatnými, ani ísť do Božieho domu. Jednak preto, aby ostatní neochoreli, a jednak preto, lebo malomocenstvo chápali ako následok hriechov.

O tom, kde sa truhla zmluvy ukrýva, existujú rôzne teórie. Nikdy nebolo oficiálne potvrdené že by v súčasnosti niekto vedel, kde je. Na túto otázku nám v Temple inštitúte v Jeruzaleme, ktorý sa zaoberá prípravou 3. chrámu odpovedali, že keď bude ten čas, aby bol chrám postavený, tak Boh sa o to postará, aby ju našli. Pre inšpiráciu odporúčam pozrieť reláciu ku ktorej prikladám link. Vystupujú v nej renomovaní učitelia biblického proroctva. https://youtube.com/watch?v=6WDL7P6gMTw

Po prvé – zariadenie stánku a jeho popis bol nariadený Bohom. Po druhé – v stánku ľudia uctievali Božiu prítomnosť a jeho slávu Šekinu, nie predmety, ktoré tam boli. Teda nejednalo sa o modlárstvo. Podstata modlárstva je v tom, keď ľudia uctievajú predmety a veria tomu, že tým prichádzajú do kontaktu s duchovnými bytosťami. V tom, ako fungovala bohoslužba stánku to ale nebolo nijakým spôsobom obsiahnuté. Váš postreh je ale z časti pravdivý, lebo písmo nám hovorí, že keď Boh nariadil Mojžišovi, aby na púšti spravil medeného hada, vyzdvihol ho na palicu, aby každý koho uštipne had, keď sa pozrel na medeného hada, mohol prijať uzdravenie. Neskôr synovia Izraelovi začali uctievat tento predmet. Preto bol neskôr zničený.

Boha, ako takého, skutočne nikdy nikto nevidel. Videli ale prejavenie jeho slávy a keď je napísané že videli Boha, vzťahuje sa to na jeho slávu.

Môj názor je, že preto nejedli dobytok, ktorí mali so sebou, lebo ho chápali ako svoj investičný majetok. S dobytkom obchodovali, a keby ho prejedli stratili by svoje investície. Investícia nie je určená na zjedenie. Do dneska vieme o tom, že africké kmene Masajov nejedia mäso zo svojho dobytka ale iba pijú z neho mlieko aby sa im majetok nezmenšoval. Zachovávajú ho pre svoje deti ako dedičstvo. Sú veľmi dobrí lovci a keď chcú mäso, tak si ho musia uloviť.

Všetky národy, ktorými Izrael prechádzal, vedeli o tom, čo sa stalo v Egypte. Vedeli o 10 ranách, o tom, že Boh nadprirodzene vyviedol Izrael z Egypta, vedeli to aj v Jerichu. To znamená, že mali možnosť podriadiť sa Bohu. Taktiež prítomnosť Abrahama, Izáka a Jakoba v tom regióne môžeme chápať ako evanjelizáciu, takže všetci ľudia mohli poznať Boha. Napríklad Abrahámovi Boh povedal, že jeho potomkovia budú 400 rokov otrokmi v Egypte, lebo doslova doteraz sa nenaplnila neprávosť Amoreja. Teda Boh žiaden národ nevyhladil len tak. Mali dobu trpezlivosti, kedy mali šancu podriadiť sa Bohu. Keď ale ich neprávosť dosiahla vrchol, Boh ich odstránil. Presne tak môžeme chápať aj dobu milosti, v ktorej my žijeme. Je to Božia milosť a dobrota, ktorá ale tiež bude mať svoje ukončenie a potom nastane obdobie, ktoré opisuje kniha Zjavenia. Bude to obdobie súdu nad bezbožnosťou národov.

Odpoveď nevieme úplne jednoznačne povedať, ale najpravdepodobnejšie je, že boli vzatí do otroctva aj ženy aj deti. Tí ktorí boli vyčlenený pre Hospodina stali sa otrokmi pre kňazov, ktorí slúžili Hospodinovi a tiež veľkňazom. Neslúžili v stánku Mojžišovom, ale súkromne tým ľuďom. Tým, že ich zobrali do otroctva, im zachránili život. Pretože o otroka sa muselo starať, nesmeli ho zabiť, ani ho trápiť a ponižovať. Tak to bolo podľa Mojžišových zákonov. Jednalo sa výlučne o ženy a deti keďže muži boli pobití a bol im zobratý všetok majetok. Keby ich nechali len tak, buď by pomreli, alebo by ich okolité národy zobrali za sexuálne otrokyne. Takto dostali šancu na normálny život.

Madiánci praktikovali kultický sex, to je zrejme z príbehu ako Madiánske ženy pozvali ku slávnostnej obeti izraelských mužov a tam ich zvádzali. Celé sa to udialo na Ballámovu radu. Preto ženy, ktoré už mali muža, boli nečisté. Netreba to chápať v zmysle fungovania kresťanského manželstva. Keď mali muža, to znamená že žili sexuálnym životom. A jeho súčasťou bolo to, čo sme písali vyššie.

O Balamovom pôvode vieme veľmi málo, vieme že pochádzal z mesta Petor, ktoré však doteraz nikto nevie, kde ležalo. K jeho osobe sme sa vyjadrili vo videu. Bol človekom, ktorý nejakým spôsobom poznal Boha. V dobe po Noachovi každý vedel o Bohu, teda aj on mohol mať vzťah s Bohom. Je jediným pohanom, ktorý je nazvaný prorokom a jeho proroctvá sú zapísané v Biblii. Existuje jedna biblická teória, ktorá hovorí, že práve kvôli sklamaniu z Balama Boh viacej nepovolal žiadneho proroka z iných národov ako z Izraela. Samozrejme hovoríme o období Starej zmluvy. Vieme s istotou ale povedať, že zomrel spolu s Midiánmi, ale pôsobil medzi nimi skôr ako vojenský poradca.

Keď si dobre všimnete príbeh, ku ktorému sa vzťahuje Medený had, hovorí o tom , že ohnivý hadí štípali lud ako následok rany, ktorá na nich prišla. Čiže keď zdvihli hada na palicu, symbolizovalo to trofej víťazstva. Na túto istú vec sa odvoláva aj pán Ježiš v Janovi 3, keď povedal, že tak ako Mojžiš zdvihol na palici hada na púšti, rovnako musí byť zdvihnuty aj syn človeka. Hovoril o tom, že hriech a jeho následok On vynesie na kríž.

Tetovanie patrí do kategórie neopohanstva. Staroveké a primitívne kmene sa nechávali tetovať kvôli tomu aby ich chránili duchovia. Teda, môžeme to dať do kategórie mágie. Aj keď je v súčasnosti tetovanie veľmi moderné, a rozšírené aj v určitých kresťanských kruhoch, ak chceme pochopiť, o čo sa jedná, musíme hľadať práve podstatu. Keďže jeho korene sú v šamanizme, ani tetovanie s kresťanským motívom nie je v poriadku. V tých kresťanských kruhoch, kde sa stalo tetovanie bežnou normou, väčšinou môžeme nájsť aj opustenie biblických konzervatívnych noriem. Pokiaľ sa niekto nechá tetovať ako neveriaci človek, pri znovuzrodeni sa stáva novým stvorením. Ľudia, ktorí sa zaoberajú démonológiou odporúčajú, pokiaľ je to možné, tetovanie odstrániť. Pokiaľ toho kamaráta dobre poznáte a jeho tetovanie zobrazuje nejaké satanistické symboly, je dobré aby ste sa modlili za neho prímluvne modlitby, aby sa toto nestalo prekážkou v jeho obrátení. Symboly totiž otvárajú dvere pre duchovný vplyv.

Tu ide o lokalitu a o územie. Jericho bolo znovu vystavené až neskôr. Jozuova Kliatba sa doslovne naplnila: 1.Kralov 16:34 - Za jeho dní vystavil Chiel Bételský Jericho. Za život Abiráma, svojho prvorodeného syna, ho založil a za život Segúba, svojho najmladšieho, postavil jeho brány, podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril skrze Jozuu, syna Núnovho.

Aby sme správne zodpovedali otázku, musíme chápať obdobie, v ktorom sa v danej dobe Izrael nachádzal. Saul bol prvým kráľom. Pred ním Izrael nemal vládu, ktorá by ho spravovala a tiež neboli jednoznačne určené hranice. Hranice sa podarilo vytýčiť až počas vlády kráľa Davida. Teda mohli byť takí Hebreji, ktori etnicky patrili k izraelskému národu, ale politicky uznávali filištínskych kráľov. Pravdepodobne to boli ľudia, ktorí mali izraelské korene, ale žili v blízkosti filištínskych miest. A mali prirodzenú afinitu k Filištínom. Písmo ich preto nazýva Hebrejmi, lebo etnicky patrili k hebrejskému národu, ale neidentifikovali sa s izraelskou identitou. Keď ale nastal boj, tak sa v nich pohlo svedomie, že Izraeliti sú ich bratia a pripojili sa k nim.

Áno Filištínci ho chceli skutočne zabiť. Však sa aj preto pretvaroval za blázna. Musel ale odísť mimo Izrael, tam už sa formoval štát, takže mu v podstate nič iné neostávalo.

Achis prijal Dávida pretože vedel, že ho Saul prenasleduje a tak ho chcel mať za spojenca lebo vedel, že Dávid je veľmi mocný. Dávid chcel ísť do vojny proti Izraelu, ale nebojoval by proti svojím bratom. Postavil by sa v bojí proti Filištínom.

Odpoveď na túto otázku je jednou z najväčších záhad Biblie. Sú dva najpravdepodobnejšie výklady. Za prvé – Boh skutočne dovolil aby veštica vyvolala Samuela a dal mu tú možnosť aby ešte aj po svojej smrti prorokoval. Za druhé – je veľmi otázne, či je možné, aby veštica vyvolala ducha spravodlivého človeka. Ak to nebol Samuel, tak by to mohol byť jediné nejaký familiárny duch. Familiárny démoni podrobne skúmajú životy ľudí a aj po ich smrti sa snažia skrze špiritizmus sprostredkovávať ľuďom informácie zo života ich predkov. Pokiaľ niekto tých duchov aj vidí, tak berú na seba podobu zomrelých predkov. Aj tento výklad má ale medzeru, lebo Samuel povedal Saulovi, že on a jeho synovia budú s ním (s démonom, ktorý sa vydával za Samuela). Samuel bol ale spravodlivý, dostal sa po smrti do lona Abrahámovho, kde boli iba spravodlivi. A familiárny démon by nemohol byť v lone Abrahámovom. Čo sa presne stalo, sa dozvieme asi až v nebi.

Efod bola časť veľkňazského rúcha, na ktorom boli drahokamy za každé jedno izraelské pokolenie. Takto veľkňaz nosil na srdci synov Izraelových. Keď sa modlili nad Efodom, modlili sa za celý národ a Boh im dával múdrosť a vedenie. Niektoré rabínske výklady hovoria, že tak ako Boh odpovedal, rozžiarili sa jednotlivé drahokami a podľa toho vedeli králi získať odpoveď. Toto je však veľmi málo pravdepodobné. Skôr Efod ako súčasť velkňazského rúcha sprostredkovával pomazanie a Božiu prítomnosť a skrze služobné pomazanie, ktoré sprostredkoval aj Efod mali ho na sebe aj králi, vedeli získať odpoveď. Áno, aj nás vie svätý duch konkrétne viesť. Treba ale dať upozornenie, že Svätý duch nás vedie v rôznych strategických rozhodnutiach, a nie v hlúpostiach ako napríklad čo mám jesť, kedy si kúpiť aké topánky a podobne.

Ak ste pozorne čítali Mojžišov zákon, tak medzi prikázaniami bola ochrana vdov, sirôt a cudzozemcov. Cudzozemcov mali chrániť preto, lebo Izraelci boli sami cudzincami v egyptskej zemi. Mali sa rozpomíňať na to obdobie a správať sa opačne ako sa voči nim správali Egypťania. Teda nemali ich utiskať, ale chrániť. Aj v našej kultúre je známe príslovie – hosť do domu Boh do domu. Čiže keď ho zobral pod svoju strechu, mal ho chrániť a zabezpečiť mu ochranu.

Filištíni neboli boží zmluvný ľud, ale Božia prítomnosť aj tak súdila hriechy, ktoré boli medzi nimi. U Izraelcov Boh očakával jednanie podľa zmluvy, ktorú s nimi uzatvoril. Tento princíp sa objavuje aj v novej zmluve, kde hovorí pán Ježiš v Lukášovi, že sluha ktorý nepoznal vôľu svojho pána a nečinil ju bude menej bitý a sluha, ktorý poznal vôľu pána a nečinil ju, bude viacej bitý (Luk.12:47-48)

V období Starej zmluvy, do ktorej patrí aj kniha Jóba, bol každý človek, a platí to aj dodnes, pod vplyvom diablovho kráľovstva. Jediný spôsob, ako sa z toho dá uniknúť, je jedinečná, dokonalá, vykupiteľská obeť Božieho syna, Ježiša Krista. V období starej zmluvy obete, ktoré boli prinášané, prinášali čiastočnú ochranu a tiež aj zmluvný vzťah s Bohom, poskytovali ľuďom ochranu. Kedže ale Jób žil ešte pred Mojžišovým obdobím, nefungovala spoločenská ochrana, ktorú by zabezpečovala knazská služba. Bolo to veľmi podobné tomu, ako je to aj dnes, že každy človek osobnou vierou musel stát za seba pred Bohom. Aký vzťah voči Bohu mali Jóbove deti nevieme, teda na otazku nevieme jednoznačne odpovedať. Aj Jób bol spravodlivý, ale tiež hovorí o tom, že to, čoho sa obával a strachoval, ho dostihlo. Vieme, že strach tiež otvára dvere diablovi. Najdôležitejšie z Jóbovej knihy je zjavenie, že za utrpením a tragédiami stojí diabol a našou úlohou je drzať náš život pred Bohom v takom stave, aby sme diablovi nedávali miesto. Ked vzniknú situácie, ktoré si to vyžadujú, tak na základe novozmluvného zjavenia sa musíme postaviť proti diablovi. Aj Jóbova kniha nám dáva odpoveď v tom zmysle, že v každej tragédii je Boh ten, ktorý dáva vyslobodenie.

Môžeme tomu porozumieť podobne ako s Jakobom a Ezavom alebo s Jozefovými synmi - Efraimom a Manasesom - kedy Boh obišiel zákon prvorodenstva, ktorý už fungoval aj pred Mojzišovým zákonom a chcel ukázať, že Božie vyvolenie a povolanie je úplne z Božej milosti. V moderných dejinách je napriklad paradoxom, že najväčším evanjelistom od dôb apoštola Pavla bol Reinhard Bonnke, ktorý bol synom vojaka nemeckého Wermachtu.

V Roháčkovom preklade je obidva razy uvedené, že Dávida naviedol Satan.

Áno, bol to dôsledok za nerozumné Dávidove počínanie.

Áno, hore na chrámovej hore stálo humno Ornána Jebuzejského, ale v tom období chrámová hora vyzerala úplne inak ako dnes. Do súčasnej podoby ju upravil až Herodes Veľký niekedy pred koncom minulého letopočtu.

Naším cieľom je studovať Bibliu chronologicky tzn. v časovom slede, preto to vyzera, že skáčeme. Šalamún si zobral faraónovu dcéru preto, že bol kráľovým synom a chcel sa spríbuzniť s kráľovským rodom aj keď to samozrejme nebola Božia vôľa.

Keď budete pozorne študovať môžete si všimnúť, že Písmo spomína rôzne druhy obetí - napríklad za poblúdenie a samozrejme aj úmyselné hriechy vedeli byť odpustené a prikryté krvou obetného zvieraťa. Každý jeden hriech mal svoju predpísanú obeť aj ten úmyselný.

Finančné obete v SZ nieje možne prirovnať k stredovekým odpustkom, ale skôr odzrkadľovali trhovú hodnotu zvieraťa. V Zákone bolo napísané, že prvorodené zviera bolo možné buď vykúpiť peniazmi alebo zlomiť krk a obetovať Hospodinovi ako prvorodené. Jeho výkup nebol prvá voľba, ale nahrádzajúca voľba. Rovnako tak v chrámovej bohoslužbe ešte aj za dní Pána Ježiša prebiehal v chrámovom komplexe obchod kde si pútnici mohli kúpiť obetné zviera, aby s ním nemuseli cestovať pokial príchádzali z veľkej diaľky. Podobne môžeme chápať aj obeť za vinu.

Áno Biblia spomína kroniky, väčšina sa pravdepodobne nezachovala, ani to nebolo dôležité, lebo neboli súčasťou Božieho slova.

K pochopeniu proroctva nieje vhodné čítať ho po kapitolách, ale skôr ako celok, tak ako proroctvo vcelku zaznelo. V danom prípade sa jedná o historický súd nad Izraelom a Jeruzalemom. Hovorí o zničení Jeruzalema a pobití mužov ako následok hriechov, v ktorých bol Jeruzalem namočený a zároveň pokračuje o jeho obnovení a znovuvybudovaní až po príchod Mesiáša. To, že sa sedem žien chopí jedného muža, bude následok toho, ze muži budú pobití a nebude mužov a ženy sa nebudú mať za koho vydať. Z dnešného pohľadu to môžeme chápať ako varovanie pred tým aké následky vedia mať hriechy na životy jednotlivcov, rodín, cirkev a národy.

Aj v NZ boli ľudia vzatí do neba a síce starozákonní svätí, ktorí boli vzkriesení po Ježišovom ukrižovaní. Túto udalosť opisujú divy pri ukrižovaní a je to na konci Matúšovho evanjelia. Priklad Enocha a Eliáša v NZ môžeme spojiť s udalosťou vytrhnutia cirkvi, ktoré nastane pred vystupením anitikrista. Enoch - vytrhuty pred potopou. Elias - vytrhnuty pred asýrskym zajatím. Cirkev v NZ - bude vytrhnutá pred antikristovským režimom.

Keď Jeziš hovoril o tom, že nepominie toto pokolenie hovoril o tom, že znamenia sa naplnia počas jednej generácie. Napĺňajú sa v plnej miere aj v dnešných dňoch. Hovoril o vojnách, o náraste počtu chorôb, o zemetraseniach a o znameniach v prírode - krvavý mesiac a podobne. Dôležitým znamením je existencia štátu Izrael. Treba tiež sledovať okolnosti okolo chrámovej hory. Bude totiž dôležitá otázka stavby tretieho chramu. Deň a hodinu nevie nikto, ale znamenia nás upozorňujú na to, že sa to môže udiať v blízkej dobe.

Ananiáš a Zafíra svojím prístupom chceli skorumpovať cirkev. Klúč k pochopeniu príbehu začína už na konci predchádzajúcej kapitoly, kde je reč o Jozefovi, ktorý dostal meno Barnabáš. On predal svoj pozemok a peniaze zaň priniesol k nohám apoštolov. Týmto skutkom viery sa mu otvorili dvere aj pre službu a stal sa významným človekom v prvej cirkvi. To bola pravdepodne hlavná motivácia aj Ananiáša a Zafíry. Ich postoj nebol skutok viery, ale mysleli si, že si peniazmi kúpia pozíciu, aby sa tiež stali významnými v rámci cirkvi.

Ľudské obete boli prítomne v celej oblasti Kanaánu aj v jeho okolí. Jednalo sa o čiernu mágiu, následkom ktorej nastal rozbroj v koalícii armád, ktoré bojovali po boku Izraela. Hriech čarovania a mágie je jeden z hlavných nástrojov, ktorý diabol a nepriatelia Božieho diela použivajú dodnes proti zborom a Božím služobníkom. V knihe Skutkov apoštolov tiež môžeme čítať ako apoštol Pavol mal od počiatku konflikty s mágiou a čarovaním resp. s ľudmi, ktorí tieto praktiky používali proti jeho službe.

Keď čítame rodokmene môžeme vidieť že v období pred potopou existovala dlhovekosť. Väčšina ľudí žila viac ako 900 rokov. Takisto svoje deti plodili keď mali 100 a viac rokov. Teda kým sa Kain oženil už prešlo niekoľko generácii teda ľudia sa vedeli množiť pomerne rýchlo. O Izraeli čítame že s Jakubom odišlo 70 duši do Egypta a zhruba po 430 rokoch ich bolo viac ako 3 000 000 (podľa odhadov biblických historikov). Teda Kainova žena Bola s najväčšou pravdepodobnosťou jeho vzdialená pokrvná príbuzná. Rodokmeň v 5. kapitole Genesis hovorí iba o narodení mužov. Pretože cez mužov sa dedila v tom čase rodová línia. Nespomína narodenie žien, ale určite sa rodili.

Boli to Božie stvorenia, ktoré sa stali padlými anjelmi, lebo sa pridali k Satanovej zbure a kvôli tomu boli vyhodení z neba. Kniha Zjavenia nám hovorí že Drak svojím chvostom strhol tretinu hviezd. Z toho vychádza biblická hypotéza, že Satan so sebou stiahol jednu tretinu Božích anjelov.